Dňa 16. 10. 2021 odštartovala unikátna sonda menom Lucy. Táto misia zamieri k obežnej dráhe Jupitera, no sústava tejto planéty, prekvapivo, nie jej cieľom. Lucy má ako prvá sonda v dejinách preskúmať planétky zo skupiny Trójanov. Ide o asteroidy, ktoré obiehajú na jednej orbite s Jupiterom, pričom jedna skupina zhruba 60° pred ním a druhá skupina 60° za ním. Na týchto dráhach ich udržiava rovnováha síl. Takéto skupinky asteroidov boli objavené na obežných dráhach viacerých planét vrátane Zeme.

Sonda má za cieľ sedem konkrétnych Trójanov. Cestou k nim sa pozrie aj na jednu planétku v hlavnom páse. Stane sa prvou sondou v histórii, ktorá má preskúmať toľko rozličných objektov na ich samostatných dráhach (hoci štyri z týchto planétok sú súčasťou binárnych systémov, ide teda len o šesť samostatných obežných dráh).

Trójania sú považované za jedny z najstarších telies z čias formovania sa slnečnej sústavy. Predpokladá sa, že svoju súčasnú polohu dosiahli v priebehu migrácie planét z miest ich vzniku na dnešné obežné dráhy (pokiaľ takáto migrácia skutočne prebehla). Dajú sa považovať za obrovské fosílie. Na to trochu odkazuje aj meno sondy – Lucy, čo bola skamenelina predchodcu človeka objavená v roku 1974. Meno tejto prehistorickej ženy bolo zase, rovnako ako neskôr aj meno sondy, inšpirované piesňou „Lucy in the Sky with Diamonds“ od skupiny Beatles.

Sonda poskytne pohľad na zástupcov všetkých troch hlavných skupín Trójanov. S pomocou palubných prístrojov vykoná ich diaľkový prieskum, zistí zloženie hornín na ich povrchoch, globálne fyzikálne parametre týchto objektov a urobí aj prieskum geologických vlastností.

Vývoj sondy bol schválený koncom júna 2020. Hoci situáciu okolo výstavby sondy skomplikovala pandémia Covid-19, časový harmonogram a dátum štartu sa podarilo dodržať. Lucy je súčasťou programu Discovery, v ktorom vzniklo už veľa úspešných sond. Všetky sondy v programe sú význačné tým, že ich vývoj nesmie prekročiť čiastku 450 miliónov dolárov. Sondu postavila firma Lockheed Martin v coloradskom Denveri, známa napr. výrobou externých nádrží pre raketoplány. Prvý prístroj, ktorý dostala, bola kamera L LORRI, ktorá má zo všetkých kamier na palube sondy najlepšiu priestorovú rozlišovaciu schopnosť. Je podobná kamere LORRI, ktorá letela na palube známej sondy New Horizons. Elektrickú energiu sonde zabezpečia dva veľké fotovoltaické panely. Každý z nich má po rozložení kruhový tvar a priemer 7,3 metra. Lucy bude lietať v päťkrát väčších vzdialenostiach, než v akých sa nachádza Zem od Slnka, a musí preto veľkou plochou fotovoltaických panelov čo najlepšie využiť tamojšie slabé slnečné žiarenie. Panely vážia až 77 kg a v pozemskom prostredí by sa rozlámali vlastnou hmotnosťou.

30. júla 2021 sonda dorazila na Kennedyho vesmírne stredisko. Tu bola spojená so svojou nosnou raketou Atlas V-Centaur. Celá štartovacia zostava dosiahla výšku 57 metrov. Sonda úspešne odštartovala 16. 10. 2021 v čase 11:34 SELČ. Štart bol bezproblémový, ale keď mala sonda v kozme roztiahnuť svoje solárne panely, jeden z nich z neznámych príčin celkom nedosadol. Na ohrozenie misie to však zatiaľ nevyzerá. Sondu riadi Goddardovo stredisko NASA v Marylande a jej hlavným vedeckým pracoviskom je Southwest Research Institute (SwRI) v Colorade.

V priebehu dvanásťročného putovania sondu čakajú tri gravitačné manévre pri Zemi. Štyri roky po štarte preletí okolo svojho prvého cieľa, planétky Donaldjohanson v hlavnom páse. O dva roky neskôr dorazí k prvej skupinke planétok, ktoré obiehajú „pred“ Jupiterom. Tam preskúma dvojplanétku Eurybates/Queta (3548) a telesá Polymele (1509), Leucus (11351) a Orus (21900). Potom sa vráti k Zemi a odtiaľ vďaka gravitačnému manévru zamieri k skupine planétok „za“ Jupiterom, kde je jej posledný cieľ – dvojplanétka Patroklos/Menoitios (617).

Zaujímavosťou Lucy je, že má na svojej palube „správu pre nálezcov“, podobne ako sondy programu Voyager a Pioneer 10 a 11. Hoci Lucy neopustí slnečnú sústavu, po splnení všetkých úloh zostane obiehať okolo Slnka vo vzdialenosti Jupitera prinajmenšom niekoľko stotisíc rokov. Skôr ako pre mimozemšťanov je preto táto správa určená pre veľmi vzdialené budúce generácie ľudstva. Je to časová schránka s komentármi rozličných významných osobností, napríklad od Alberta Einsteina či od laureátov Nobelovej ceny za literatúru. Nesie tiež zobrazenie slnečnej sústavy v deň termínu štartu sondy a jej plánovanú trajektóriu.