Ukazuje sa, že naša hviezda je menej magneticky aktívna ako ostatné hviezdy jej typu. Môže to znamenať, že naša hviezda prekonáva „krízu stredného veku“, a teda že prechádza vo svojom vývoji do tichšej fázy životného cyklu. Je tiež pravdepodobné,  že Slnko má vo svojej magnetickej činnosti oveľa viac, ako nám doposiaľ ukazovalo.

Naše Slnko by sa v budúcnosti mohlo stať rovnako aktívnym ako iné hviezdy. Magnetizmus hviezdy môže viesť k dramatickým výbuchom, ako sú erupcie a výrony koronálnych hmôt, ktoré môžu spôsobiť chaos na planétach obiehajúcich okolo hviezdy. Pokiaľ tieto erupcie zasiahnu Zem, môžu vyradiť satelity a poškodiť energetické siete. Polárne žiary by pri takýchto erupciách siahali až k rovníkovým oblastiam. Pochopenie slnečného magnetického poľa sa považuje za kľúč k predpovedaniu takýchto erupcií.

Magnetické polia môžu tiež vytvárať tmavé slnečné škvrny a svetlé škvrny - fakule na povrchu hviezdy. Tieto vlastnosti sa v priebehu času menia so zmenou magnetickej aktivity, ktorá spôsobuje aj zmenu jasu hviezdy.

Astronómovia pozorovali slnečný magnetizmus prostredníctvom týchto ukazovateľov, keď Galileo v roku 1610 ako prvý nasmeroval svoj ďalekohľad k Slnku. Slnečná aktivita sa mení každých 11 rokov no aj napriek týmto zmenám hovoríme, že je Slnko veľmi pokojné. Na základe výsledkov niektorých rádioaktívnych prvkov nachádzajúcich sa ako stopy v letokruhoch stromov vieme, že tento cyklus sa pravidelne ako hodinky opakuje skutočne v jedenásťročnom cykle posledných 9000 rokov.

Pretože iné hviezdy sú ďaleko, malé zmeny jasu, ktoré odhaľuje magnetická aktivita,  bolo ťažké odhaliť až do roku 2009. Keď na obežnú dráhu vyletel Keplerov teleskop došlo k zmene. Údaje  z Keplera nám poskytli množstvo informácií o takýchto zmenách jasu hviezd.

Aby Reinhold a jeho kolegovia porovnávali slnečný jas s inými hviezdami od roku 2009 do roku 2013. Študovali hviezdy podobné nášmu Slnku, s podobnou povrchovou gravitáciou, chemickým zložením a teplotou a rovnako aj s podobnou rýchlosťou rotácie ako Slnko. Tým, že nie je možné merať jednotlivo rotáciu pri každej hviezde, vznikla skupina hviezd s obdobím rotácie medzi 20 až 30 dňami.
Prekvapivým zistením bolo, že hviezdy ktoré mali podobné vlastnosti ako Slnko a taktiež podobný magnetizmus,  boli 5 krát magneticky aktívnejšie ako je Slnko.

Pozorované hviezdy sú ale iné ako Slnko. Je možné,  že Slnko ešte len čaká obdobie vyššej variability jasu  a teda magnetickej aktivity, ktorú sme jednoducho nevideli. Slnko možno ešte neodhalilo celú genézu svojej aktivity za posledných 9 000 rokov. Pri jeho veku 4,5 miliardy rokov; 9 000 rokov nie je nič.

Z výsledkov štúdie vedci vyslovili záver, že hviezdy v strednom veku spomaľujú svoju rotáciu. Slnko by práve v tomto období mohlo byť uprostred magnetickej krízy stredného veku. Pozorované hviezdy sú o niečo mladšie ako Slnko a možno práve preto je ich magnetická aktivita oveľa väčšia. Môže to teda znamenať, že aj napriek podobným vlastnostiam ako má Slnko ešte nedospeli k tzv. magnetickému prechodu. Slnko a ďalšie pokojnejšie hviezdy by tak už mohli byť po. Či je to skutočne tak, ukážu ďalšie experimenty a pozorovania.    



Magnetické pole Slnka formuje vytryskujúcu plazmu do slučiek kopírujúcich indukčné čiary magnetického poľa. Obrázok  vytvorený observatóriom slnečnej dynamiky NASA. Zmeny magnetizmu hviezdy sa môžu prejaviť tiež ako zmeny jasu. (Observatórium slnečnej dynamiky / GSFC / NASA)



(zdroj:www.sciencenews.org)