Obyvateľnosť Marsu a exoplanét obiehajúcich v obývateľnej zóne materskej hviezdy závisí od mnohých faktorov. Jedným z najzákladnejších môže byť práve veľkosť planéty.

To je záver štúdie, ktorá na odhad prítomnosti, distribúcie a množstva prchavých látok na Marse použila stabilné izotopy draslíka z dvadsiatich marťanských meteoritov. Izotopické zloženie je indikátorom prchavých zlúčenín, akou je napr. aj voda.

Vedci zistili priamu koreláciu medzi množstvom izotopov draslíka a veľkosťou daného telesa. Mars počas svojho vzniku stratil viac draslíka a iných prchavých látok ako Zem, no zachoval si viac ako napr. Mesiac alebo asteroid Vesta.

O osude Marsu bolo rozhodnuté už po jeho vzniku. Pravdepodobne existuje hranica veľkosti skalnatých planét, ktoré si dokážu udržať dostatok vody potrebnej k obývateľnosti a fungovaniu doskovej tektoniky, pričom táto hmotnosť presahuje hmotnosť Marsu.

Dnes už nepochybujeme o tom, že voda na povrchu Marsu kedysi tiekla a vypĺňala jazerá a moria. Jej celkové množstvo však prostredníctvom diaľkového snímania a analýzy vzoriek povrchovými rovermi môžeme odhadnúť len ťažko.

Pre odhad množstva vody na Marse existuje veľa modelov. V niektorých z nich bol raný Mars ešte vlhkejší ako Zem.

Štúdia zdôrazňuje, že existuje veľmi obmedzený rozsah veľkostí planét na to, aby mali dostatok, ale zasa nie príliš veľa vody na rozvoj obývateľného prostredia na jej povrchu. Tieto výsledky pomôžu astronómom pri hľadaní obývateľných exoplanét v iných planetárnych sústavách.