Červená planéta má husté jadro z tekutého železa obklopené relatívne tenkou vrstvou roztavenej horniny. Nedávne zistenia riešia hádanku, pri ktorej sa zdalo, že seizmické merania na Marse naznačujú, že planéta má veľké ľahké jadro bohaté na prvky s nízkou hustotou.

Nové pozorovania však ukazujú, že planéta je vytvorená z bežných materiálov vyskytujúcich sa v slnečnej sústave v čase jej vzniku. Ľahšie jadro by si vyžadovalo kombináciu prvkov, ktoré nezodpovedajú pomeru prachu a častíc, z ktorých sa nakoniec slnečná sústava formovala.

Vedci odvodili štruktúru vnútra Marsu štúdiom seizmických vĺn detekovaných pristávacím modulom InSight. Ten meral otrasy a dozvuky dopadov meteoritov na planétu po dobu viac ako štyroch rokov.

 

Vlny odrážajúce sa od vrstvy roztavenej horniny boli spočiatku interpretované ako odrážajúce sa od vonkajšieho okraja jadra s polomerom asi 1800 kilometrov a hustotou 6200 kilogramov na meter kubický. Nový výskum pridal údaje zo seizmických vĺn, ktoré sa ponoria do tejto roztavenej vrstvy, aby odhalili skutočné „srdce“ planéty.

Jadro má zhruba o 10 percent menší polomer a vyššiu hustotu, ako sa uvádzalo, pričom jedna štúdia udávala hustotu 6 650 kilogramov na meter kubický a druhá 6 500 kilogramov na meter kubický .

Lepšie pochopenie Marsu má dôsledky, ktoré siahajú oveľa ďalej v poznávaní našej vlastnej planéty. Mars a Zem si boli totiž v počiatkoch vzniku veľmi podobné,  avšak v určitom bode došlo k zvratu, kde sa Mars stal neobývateľným, zatiaľ čo Zem sa stala obývateľnou. Preto pochopenie toho, ako k tejto divergencii došlo, nám o našej planéte môže veľa povedať.

Viac o zemetraseniach na Marse