Meteorit nájdený v Austrálii podľa výpočtov P. Spurného

  • Marcel Škreka | 10 Jún 2009
    Slnečná sústava
21. júla 2007 v skorých ranných hodinách preletel nad riedko osídlenou juhozápadnou časťou Austrálie veľmi jasný meteor (bolid). Našťastie tu od roku 2005 funguje austrálsko-britsko-česká bolidová sieť. Po vyhodnotení záznamu sa podľa P. Spurného z Astronomického ústavu Akadémie vied ČR jednalo o kandidáta na meteorit.

Bolid sa pohyboval pomaly a žiaril až 6 sekúnd. Jeho svetelná krivka bola rovná bez výkyvov jasností, pričom pomaly dohasínal, čo zvyšovalo nádej, že by časť meteoroidu mohla dosiahnuť Zem. Väčšie výkyvy jasnosti všeobecne zodpovedajú rozpadu telesa a malé úlomky zanikajú rýchlejšie ako väčšie. Najväčšie prekvapenie na astronómov čakalo, keď spočítali pôvodnú dráhu telesa v Slnečnej sústave. Zistili, že materské teleso patrilo medzi planétky typu Aten obiehajúce hlavne vnútri dráhy Zeme s obežnou dobou kratšou ako 1 rok. V rámci tejto skupiny dnes poznáme už niekoľko stovák planétok. Počas fungovania bolidovej siete nad strednou Európou bolo detekovaných už vyše 1000 telies, ale len 4 mali podobnú dráhu. Aj preto bol z troch potenciálnych bolidov vybraný práve tento a začalo sa s výpočtom miesta jeho dopadu.

Výpočet sťažovalo hneď niekoľko problémov. Bolid prestal žiariť vo výške 30 km, a preto bolo treba dorátať relatívne dlhú tmavú dráhu (bolidy s možným dopadom telesa na Zem prestávajú žiariť vo výške približne 20 km). V dobe preletu meteoroidu atmosférou fúkal nad púšťou vietor rýchlosťou až 180 km/h a z údajov o smere prúdenia vzduchu vychádzali 3 rôzne miesta dopadu. Pavel Spurný vybral teda jedno z týchto miest a na jeseň 2008 sa spolu s kolegami z Austrálie a Británie zúčastnil expedície pátrajúcej po meteorite.

Jeden fragment meteoritu našli hneď prvý deň, pričom úlomok ležal len 95 m od vypočítanej pádovej priamky. Má hmotnosť 150 g a lesklý čierny povrch. Patrí medzi achondrity, čo sú telesá, ktoré boli pôvodne súčasťou veľkých asteroidov oddelených pri kolízii. Achondrity neobsahujú Fe a od chondritov sa odlišujú tým, že neobsahujú drobné guľôčky - chondrule. Zaradil sa tak medzi veľmi vzácne meteority, lebo zo všetkých nájdených kusov (35 000) je achondritov len 4,5% a je vôbec prvým so známou dráhou. Neskôr sa našli ešte ďalšie 2 úlomky. Pozostatky meteority dostali názov Bunbura Roskhole (Čierna perla). Jeho následná analýza  ukázala, že je to úplne nový typ achondritu. Spolu s týmto boli doteraz nájdené len 4 meteority, ktoré sa nedajú zaradiť do žiadnej zo skupín.

Podľa niektorých článkov sa jedná o piaty prípad "meteoritu s rodokmeňom". Sú to telesá, ktoré boli odfotené, alebo natočené na videu a následne spočítaná ich dráha a miesto dopadu a boli nakoniec aj nájdené. Prvé 3 - Příbram (Československo, 1959), Lost City (USA, 1970) a Innisfree (Kanada, 1977) sú isté, no rôznia sa informácie o ostatných meteoritoch. Jeden z nich zdemoloval auto v mestečku Peekskill (USA, 1992), Morávka (hranice ČR a SR, 2000) a Neuschwanstein (Rakúsko/Německo, 2002). Pokiaľ by malo byť teleso nájdene až na základe výpočtu, meteority z Peekskill a Morávky nevyhovujú. Prvý našli vďaka hluku a škode, ktorú spôsobil, pri druhom bol pozorovaný priamy náraz meteoritu do stromu a pád na zem. V tom prípade by Bunbura Roskhole bol v poradí piaty, čo je to veľký úspech českej astronómie.