V strede jedného z najznámejších objektov nočnej oblohy - Hmloviny v Orióne (M42) vedci zaznamenali prekvapivo rýchle zmeny jasností rodiacich sa hviezd. K objavu im pomohli vesmírne ďalekohľady Herschel a Spitzer skúmajúce oblohu v infračervenej oblasti spektra.Hmlovinu v Orióne vzdialenú 1350 ly (svetelných rokov) zbadáme na oblohe aj voľným okom. Je k nám najbližšou veľkou hviezdnou pôrodnicou. Viditeľná je práve kvôli mladým horúcim hviezdam, ktoré ju osvetľujú intenzívnym ultrafialovým žiarením.
V najhustejších prachom zahalených častiach hmloviny prebieha zrod nových hviezd. Odhaliť tieto hviezdne embryá pomohli až nové snímky zhotovené v infračervenom svetle. Na rozdiel od viditeľného, infračervené svetlo prachovým oblakom preniká pomerne ľahko.
Hviezdy vznikajú gravitačným kolapsom najhustejších častí oblaku. Hviezda sa ešte pred rozhorením termonukleárnych reakcií v jej centre, nachádza v štádiu protohviezdy obklopenej rotujúcim pracho-plynovým akrečným diskom. Väčšina hmoty disku je v priebehu niekoľkých stotisíc rokov pohltená hviezdou. Zo zvyšného materiálu sa formuje planetárny systém.
Ďalekohľad Herschel snímal danú oblasť jeden krát týždenne počas 6 týždňov. Porovnaním snímok sa zistilo, že počas tohto obdobia jasnosť protohviezd kolísala o viac ako 20%. Akrécia hmoty na hviezdu však trvá roky až storočia. Úlohou astronómov je teraz rýchle zmeny v jasnosti hviezd vysvetliť.
Jednou z možností je, že do vnútorných častí disku sústavne dopadajú chuchvalce plynu z jeho vonkajšej časti, zohrievajú ho a spôsobujú tak jeho dočasné zjasnenie.
Podľa iného možného scenára sa chladný materiál nerovnomerne hromadí vo vnútornej časti disku a na jeho vonkajšiu časť vrhá tieň, ktorý spôsobuje jeho občasné stmavnutie.
V každom prípade je jasné, že zrod hviezd nie je plynulý a rovnomerný proces.
(zdroj:www.esa.int)