Mladý ultrajasný Jupiter možno vysušil svoj teraz rozžhavený mesiac Io. V rannom vývoji Jupitera mohlo dôjsť vďaka jeho svietivosti aj k odpareniu vody na Európe a Ganymede. Ak sú tieto zistenia pravdivé, mohli by pomôcť vedcom zúžiť hľadanie ľadových exomesiacov a to odstránením ich nepravdepodobných obežných dráh.

Jupiter patrí medzi najjasnejšie objekty na našej nočnej oblohe. Nedávne štúdie však ukázali, že počas svojej mladosti bol oveľa jasnejší. Bol asi desaťtisíckrát žiarivejší ako je tomu dnes.

Tomuto žiareniu neunikli jeho najväčšie mesiace a to sopečný Io, Európa pokrytá ľadom, Ganymedes zahalený v polárnej žiare a Callisto posiaty krátermi. A aj vďaka Jupiterovej mladosti dnes môžeme  v jednoduchosti tvrdiť, že čím je mesiac od Jupitera ďalej, tým je bohatší na ľad.

Vedci predpokladali, že je to výsledok aktivity planéty v jej mladosti. Preto použili počítače na simuláciu toho, ako mohol mladý Jupiter zohriať svoje mesiace, počnúc mesiačikom Io, ktorý je k nemu najbližšie. Počas prvých niekoľko miliónov rokov mohla povrchová teplota na Io presiahnuť 26° Celzia vďaka žiarivej aktivite Jupitera. Podobné teploty máme aj tu na Zemi.

Akýkoľvek ľad prítomný na Io v tom čase, približne pred 4,5 miliardami rokov, by sa pravdepodobne roztopil v oceáne. Táto voda by sa postupne vyparila do atmosféry. A táto atmosféra, sotva držiaca slabou gravitáciou mesiaca, by ľahko unikla do vesmíru. Len za niekoľko miliónov rokov mohol Io stratiť toľko vody, koľko môže obsahovať Ganymedes dnes, čo môže byť viac ako dvojnásobok množstva v zemských oceánoch.

Vedci teda došli k záveru, že Jupiter pravdepodobne neodstránil významné množstvo ľadu z Európy alebo Ganymeda, pokiaľ by nebol ešte jasnejší ako ten v simuláciách alebo pokiaľ by mesiace neobiehali bližšie ako dnes. Zistenia teda naznačujú, že ľadové exomesiace pravdepodobne neobiehajú tak blízko okolo svojich obrích planét.