Trpasličie guľové galaxie sa pri prvom priblížení k našej galaxii rozsvietia vďaka rodiacim sa hviezdam v ich útrobách. Pokiaľ chce malá galaxia v našom okolí vytvárať nové hviezdy, mala by sa viac priblížiť k Mliečnej ceste. Príliš blízko ale nesmie, ak si chce zachovať dlhšie trvajúci vývoj a vznik nových hviezd. Nové pozorovania vesmírnym ďalekohľadom Gaia ukazujú, že naša galaxia je priateľom aj nepriateľom menších galaxií, ktoré sa okolo nej otáčajú. Príkladom sú dve satelitné galaxie pozorovateľné z južnej pologule, Malý a Veľký Magellanov oblak.
Mliečnu cestu obieha okolo 60 známych galaxií. Asi dvanásť z nich sú nepatrné trpasličie galaxie guľového tvaru. Hustota ich hviezd je taká riedka, že pri prvom pozorovaní tohto typu galaxií si vedci mysleli, že ide skôr o akési galaktické mračno.
Tieto galaxie, dnes čoby prízraky, kedysi žiarili mladými hviezdami. Nové štúdie naznačujú, že prvé hviezdy v nich sa rozsvietili, keď sa dostali do gravitačného pôsobenia Mliečnej cesty. Vo väčšine prípadov však tieto malé galaxie čoskoro potom prestali vytvárať hviezdy, pretože Mliečna cesta ich zbavila plynu, suroviny potrebnej na tvorbu hviezd.
Japonskí astronómovia Masashi Chiba a Takahiro Miyoshi študovali sedem trpasličích galaxií obiehajúcich okolo Mliečnej cesty. Pomocou vesmírnej sondy Gaia, ktorá merala pohyby galaxií, vypočítali dráhy týchto trpaslíkov okolo stredu našej galaxie. Ich dráhy sú eliptické, čo znamená, že ich vzdialenosť od stredu je raz väčšia a inokedy zasa menšia. Následne potom tieto dráhy porovnali s obdobiami, kedy sa v týchto galaxiách formovali hviezdy.
Zistili, že existuje zhoda medzi prvým priblížením galaxie s vrcholom tvorby hviezd. Astronómovia pripisujú tento obrovský nárast tvorby hviezd priblíženiu sa k Mliečnej ceste. Pri blízkom stretnutí s tak obrovskou galaxiou, ako je naša, dochádza k extrémnemu stlačeniu plynu, čo spôsobí jeho následne zrútenie a vznik mnohých nových hviezd.
Ako príklad uvedieme trpasličiu galaxiu Draco, ktorá sa dostala do blízkosti Mliečnej cesty pred 11 miliardami rokov, kedy sa v nej vytvorilo množstvo hviezd. Trpasličia galaxia Lev I sa priblížila k našej galaxii pred 2 miliardami rokov, v čase, ktorý sa zhodoval s poslednou tvorbou hviezd. No dnes ani jedna zo spomínaných galaxii už hviezdotvorbu neuskutočňuje, pretože nemá dostatok plynu.
Trpasličím galaxiám, ktoré sa dostali do gravitačného pôsobenia našej galaxie a zostali ďalej, ako napríklad Fornax a Carina, plyn na tvorbu hviezd vydržal dlhšie. Naopak tie, ktoré sa dostali k stredu Mliečnej cesty veľmi blízko, ako napríklad Draco a Lev I, zastavili všetku tvorbu hviezd krátko po prechode cez hranice Mliečnej cesty.
Vďaka takým projektom ako je Gaia sa dostávame bližšie a bližšie k pochopeniu vývoja galaxií.
(zdroj:www.sciencenews.org)
Lev I alebo Leo I je trpasličia sférická galaxia v Miestnej skupine galaxií. Na oblohe sa nachádza pod jasne modrou hviezdou Regulus. Nie je však tak jasná, ako keď sa pred dvomi miliardami rokom priblížila k našej galaxii a žiarila vďaka novonarodeným hviezdam. Malá galaxia je od Zeme vzdialená 880 000 svetelných rokov.(ChrisCook)
