Družicový záber Barringerovho krátera. Zdroj: http://earthobservatory.nasa.gov

1,2 km dlhý a vyše 180 metrov hlboký Barringerov kráter je jedným z najznámejších meteoritických kráterov na svete. Hoci nepatrí k najväčším, vďaka svojej polohe v púšti je aj teraz, asi 50 000 rokov potom, ako ho vyhĺbil meteorit, dobre zachovaný a viditeľný.

V Arizone, kde leží, je známy tiež ako Meteor Crater. Prívlastok Barringerov dostal podľa banského inžiniera M. Barringera (1860-1929), ktorý ako prvý vyslovil hypotézu, že ide o meteoritický kráter – dovtedy bol totiž považovaný za vulkanický. Kráter vznikol dopadom železného meteoritu priemeru asi 30-40 m a hmotnosti podľa rozličných zdrojov 70 000-250 000 ton. Staršie odhady boli ešte oveľa väčšie. Rýchlosť meteoritu pri náraze dosahovala približne 19 km/s. Pri dopade explodoval s energiou, ktorá bola rovná výbuchu 20 000 000 ton TNT, pričom sa zrejme vyparil.



Barringerov kráter z návštevníckej plošiny. Zdroj: autor.

Vo vzdialenostiach do 7 km od krátera sa našlo množstvo malých železo-niklových meteoritov, zrejme zvyškov pôvodného telesa, ktoré sa od neho oddelili už pred dopadom. Najväčší nájdený exemplár má hmotnosť až 630 kg. Náraz pri dopade vyhodil do vzduchu tiež množstvo horniny a vytvoril okolo krátera val dvíhajúci sa 30-45 metrov nad okolitú krajinu a z diaľky pripomínajúci nízke pohorie.




Jedna z plošín pre návštevníkov, na ktorej sú umiestnené ďalekohľady pevne zacielené na zaujímavé útvary v kráteri. Zdroj: autor.

V roku 1967 bol kráter vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku. Na okraji krátera dnes stojí múzeum, cez ktoré sa prechádza k samotnému kráteru. Stála expozícia je venovaná histórii poznávania meteoritov a významným impaktným kráterom na Zemi aj mimo nej. Z múzea turisti môžu prejsť na plošiny vybudované v stene krátera a nad ním. Na dno samotného krátera prístup pre verejnosť nie je. Kráter každoročne navštívi asi 300 000 turistov.




Múzeum pre návštevníkov stojace na okraji krátera. Zdroj: autor.