V slnečnej sústave poznáme osem planét. Je možné, že tento počet nebude konečný, ale prípadný objav novej planéty už môže prísť len v mrazivých končinách Kuiperovho pásu alebo ešte ďalej od Slnka. Preto je zaujímavé pátranie po najbližších planétach v blízkosti našich najbližších hviezd, lebo tie si na rozdiel od prípadnej deviatej planéty slnečnej sústavy uchovávajú nádej na obývateľnosť.
Najbližším hviezdnym systémom k Slnku je Alfa Centauri zo súhvezdia Centaurus. Ide o trojhviezdu neviditeľnú z územia Slovenska, ktorú od nás delí približne 4,2 svetelného roka. Už oddávna pútala pozornosť sci-fi autorov, ktorí k nej mnohokrát umiestnili fiktívnu mimozemskú civilizáciu. Donedávna však nebolo vôbec jasné, či tento systém planéty má alebo nemá.
Dve jasnejšie zložky Alfy Centauri sú pomerne blízko seba, slabšia zložka obieha ďaleko od nich. Najjasnejšia zložka, Rigil Kentauri, je až prekvapivo podobná Slnku. Jej spektrálny typ a doba rotácie sú rovnaké, iba hmotnosť, svietivosť a priemer sú o niečo väčšie. Nikdy sa však u nej nijaká planéta neobjavila. Ostatne, vzhľadom na to, že druhá zložka sústavy je k nej bližšie ako Neptún k Slnku, prípadná planéta obiehajúca len jasnejšiu zložku by nemohla mať pozemské podnebie. Hoci je druhá zložka sústavy slabšia ako Slnko, aj tak by dve slnká planétu spaľovali. Zanedbateľná nie je ani gravitácia dvojice hviezd namiesto jednej. Hoci je veľmi pravdepodobné, že okolo všetkých dvoch zložiek alfa Centauri sa v dávnej minulosti utvorili protoplanetárne disky, planéty mohli byť neskôr ich gravitačnými interakciami vymetené do priestoru.
Alfa Centauri (jasná hviezda vľavo), Beta Centauri (jasná hviezda vpravo) a Proxima Centauri (v červenom krúžku). Zdroj: commons.wikimedia.org
Druhá zložka, ktorá má oficiálne meno Toliman, dosahuje hmotnosť 0,92-násobku Slnka, svietivosť len polovice svietivosti Slnka a priemer 85 % priemeru Slnka. Objavili sa správy, že táto zložka systému by mohla mať planétu s hmotnosťou najmenej 1,13-násobku Zeme. Obiehala by svoju hviezdu len v desatine vzdialenosti, v akej obieha okolo Slnka Merkúr, raz za neuveriteľných 3,24 dňa. Novšie údaje to však nepotvrdili, veľmi pravdepodobne išlo o falošný poplach. V roku 2015 sa zase pri pozorovaniach Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom objavili náznaky inej planéty. Tá by obehla materskú hviezdu za 12,4 dňa. Jej existencia sa zatiaľ nepotvrdila ani nevyvrátila. Obe tieto hypotetické planéty by však boli vzhľadom na svoju blízkosť k materskej hviezde (a jej ešte horúcejšej zložke) neobývateľné telesá.
Iné je to však s treťou zložkou, Alfa Centauri C. Je známa ako Proxima Centauri, čiže najbližšia v Centaurovi. Pri svojom obehu okolo centrálnej dvojhviezdy je k nám totiž momentálne o čosi bližšie než ďalšie dve zložky. Svietivosť Proximy Centauri vo viditeľnom spektre predstavuje iba 7 stotisícin svietivosti Slnka. Jej povrchová teplota má hodnotu 3 040 K, priemer 15 % Slnka a hmotnosť 10 – 12 % slnečnej, čo je iba 129-násobok hmotnosti Jupitera. Väčšinu žiarenia vydáva v infračervenej oblasti spektra, ale aj po jeho započítaní do celkovej hodnoty svietivosti je Proxima stále 600-krát slabšia ako Slnko. Je to takzvaný červený trpaslík. Od centrálnej dvojice hviezd je približne 10 000-krát ďalej než Zem obieha od Slnka.
Pátranie po planétach pri tejto najbližšej hviezde má dlhú históriu. Najprv malé zmeny v pohybe Proximy naznačili, že by mohla mať planétu s 80 % hmotnosťami Jupitera. Nebola však potvrdená. Bez úspechu skončilo aj hľadanie planét prostredníctvom prechodu popred disk hviezdy a meraním radiálnej rýchlosti hviezdy. Tieto pozorovania však iba vylúčili prítomnosť planéty s viac než 80 % hmotnosti Jupitera, ktorá by zároveň mala obežnú dobu kratšiu ako 1 000 dní. V roku 2013 opäť zachytili náznaky možnej planéty, no bez definitívneho dôkazu.
Druhý diel článku
Tretí diel článku
Proxima Centauri cez Hubblov vesmírny ďalekohľad. Zdroj: commons.wikimedia.org
