Dôkaz o tom, že má Proxima Centauri b atmosféru, zatiaľ nemáme. Zdroj: commons.wikimedia.org

V minulom dieli sme písali o riziku erózie atmosféry a straty vody na tejto planéte. Sú tu však aj iné nebezpečenstvá. Vzhľadom na blízkosť planéty k hviezde sa tiež očakáva, že jej rotácia bude výrazne ovplyvnená slapovými účinkami hviezdy. Do úvahy prichádza aj možná viazaná rotácia, pri ktorej by mala odvrátená strana planéty teploty podobné ako panujú na povrchu Marsu. Tekutá voda by v takom prípade mohla byť iba na privrátenej strane.

Napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam sa však nedá vylúčiť, že planéta je obývateľná. Nádej na zlepšenie informácií o tejto planéte sa vkladá napríklad do nasledovníka Hubblovho ďalekohľadu – Webbovho kozmického teleskopu.

Musíme si však uvedomiť, že 4,28 svetelného roka je stále nepredstaviteľne veľká vzdialenosť. Nijakú zložku trojhviezdy Alfa Centauri neuvidíme ani v najväčších ďalekohľadoch ako kotúčik. Aj keď je Alfa Centauri našou najbližšou hviezdnou sústavou, kozmické lety k nej ostávajú ešte nadlho vzdialenou fikciou. Pri dnešnej úrovni vedy a techniky by sme k nej doleteli až za 30 000 rokov.

Existuje však špekulatívny projekt vyslania flotily nanosatelitov, ktoré by vďaka urýchleniu prúdmi fotónov a laserov dosiahli našu najbližšiu hviezdu iba za 20 rokov. Pri urýchlení na 60 000 km/s by však v cieli mali problém spomaliť, a preto by výsledkom tejto extrémne dlhej misie mohli byť len niekoľkohodinové merania. Ďalšie špekulácie hovoria o možnom pribrzdení sond gravitáciou sústavy a tlakom žiarenia hlavnej zložky Alfy Centauri. No na to by museli byť zložky centrálnej dvojhviezdy vo vhodnej pozícii, ktorá nastáva len raz za jeden ich obeh. S prípadnou, hoci nepravdepodobnou civilizáciou pri Proxime Centauri, by však ľudstvo mohlo komunikovať.



Jeden z konceptov NASA pre medzihviezdnu sondu k systému Alfa Centauri. Funguje na princípe solárnej plachetnice. Zdroj: commons.wikimedia.org

Ako by asi vyzerala nočná obloha z planéty Proximy Centauri? Hviezdy by sa na nebi nepatrne posunuli: blízke viac, vzdialené menej a u tých najvzdialenejších hviezdokôp a galaxií by sme nijakú zmenu nepozorovali. Z planéty krúžiacej okolo centrálneho páru by Proxima Centauri dosahovala na jej oblohe len štvrtú magnitúdu. Súhvezdia by sa v dôsledku presunu zo Zeme k Alfa Centauri pozmenili len málo. Len v Kasiopeji by pozorovatelia videli v blízkosti dvojitej hviezdokopy chí a h Persei žltú hviezdu 1. magnitúdy navyše – Slnko. Bolo by 8. najjasnejšou hviezdou tamojšej nočnej oblohy.

Proxima Centauri je malá hviezda, ktorá svoje jadrové palivo spaľuje veľmi pomaly. Podľa výpočtov jej ostáva ešte na celé štyri bilióny rokov. Táto hodnota mnohokrát prevyšuje doterajší vek vesmíru. Viedla preto ku špekuláciám, či by sa ľudstvo nemohlo na novoobjavenú planétu presídliť, keď Slnku zhruba za päť miliárd rokov dôjdu zásoby vodíka v jadre. Je však veľmi nepravdepodobné, že v tej dobe bude ešte ľudstvo, ako ho poznáme, existovať. Ak aj nevyhynie nejakou katastrofickou udalosťou, postupne sa nabaľujúce mutácie pôsobia u všetkých živých druhov zmeny, ktoré ich v priebehu miliónov až miliárd rokov menia na nepoznanie od pôvodnej podoby. Úvaha o presťahovaní je ale chybná aj z astronomického hľadiska. Aj keď sa k nám celá sústava Alfa Centauri momentálne približuje, po dosiahnutí najbližšieho bodu o necelých 30 miliónov rokov sa od nás začne opäť vzďaľovať. Jej poloha o päť miliárd rokov sa kvôli slapovým účinkom nespočetného množstva telies Galaxie nedá predvídať. Je však vysoko nepravdepodobné, že by sa po vyhorení paliva v jadre Slnka nachádzala opäť na pozícii našej najbližšej hviezdy. Situáciu navyše skomplikuje aj zrážka našej Galaxie s galaxiou M 31, ktorá bude v tom čase prebiehať a ktorá nepredvídateľne pozmení dráhy obrovského množstva hviezd Galaxie. Na hľadanie prípadnej planéty, ktorá sa stane novým domovom ľudstva po zániku Slnka, je ešte rozhodne priskoro.