Najhorúcejšia exoplanéta Galaxie: mimozemská atmosféra skrýva vzácne prekvapenie

  • Marcel Škreka | 3 Jún 2023
    Exoplanéty
Vedci z Lundskej univerzity objavili v atmosfére najhorúcejšej exoplanéty galaxie KELT-9b vzácny kov - terbium. Pomocou novej analytickej metódy môže tím teraz študovať exoplanéty podrobnejšie, čo pomôže presnejšie poznať vek exoplanét a ich formovanie. Kredit: Bibiana Prinoth
Vôbec prvýkrát bol v atmosfére exoplanéty nájdený vzácny kov - terbium. Výskumníci z univerzity v Lunde vo Švédsku tiež vyvinuli novú metódu na analýzu exoplanét, vďaka ktorej ich môžme študovať podrobnejšie.

KELT-9b je najhorúcejšia exoplanéta Galaxie. Obieha okolo hviezdy vzdialenej asi 670 ly (svetelných rokov). Hneď po objave v roku 2016 zaujala astronómov atmosférickou teplotou, ktorá dosahuje v priemere ohromujúcich 4000 °C. Objavy o atmosfére horúcej planéty odhaľuje nová štúdia uverejnená v časopise Astronomy & Astrophysics.

„Vyvinuli sme novú metódu, ktorá umožňuje získať podrobnejšie informácie. Pomocou nej sme objavili sedem prvkov vrátane vzácneho terbia, ktoré sa v atmosfére žiadnej exoplanéty nikdy predtým nenašlo,“ hovorí Nicholas Borsato, doktorand z astrofyziky na Lund University.

Terbium je kov vzácnych zemín, ktorý patrí medzi takzvané lantanoidy. Objavil ho v roku 1843 švédsky chemik Carl Gustaf Mosander v bani Ytterby na Štokholmskom súostroví. Táto látka je v prírode veľmi vzácna a 99% svetovej produkcie terbia dnes pochádza z banskej oblasti Bayan Obo v Mongolsku.

„Nájsť terbium v atmosfére exoplanéty je veľmi prekvapivé,“ hovorí Nicholas Borsato.

Väčšina exoplanét bola objavená meraním nepatrných zmien v jasnosti hviezd. Keď z nášho pohľadu prechádza exoplanéta popred svoju hviezdu, jas hviezdy mierne poklesne. Vďaka pokročilej metóde merania sa výskumníkom podarilo odfiltrovať dominantné zložky v atmosfére KELT-9 b. Otvára sa tak možnosť dozvedieť sa viac o atmosférach iných exoplanét.

„Viac informácií o ťažších prvkoch nám pomáha, okrem iného, určiť vek exoplanét a spôsob ich vzniku,“ vysvetľuje Nicholas Borsato.

Extrasolárne planéty sa nachádzajú v planetárnych sústavách obklopujúcich iné hviezdy. Prvý potvrdený objav exoplanéty obiehajúcej okolo neutrónovej hviezdy sa uskutočnil v roku 1992. O tri roky neskôr bola objavená prvá exoplanéta pri hviezde podobnej Slnku. Odvtedy bolo zaznamenaných viac ako 5000 exoplanét. Existencia exoplanét často vyvoláva otázky o možnosti života inde vo vesmíre.

Detekcia ťažkých prvkov v atmosfére ultra horúcich exoplanét je ďalším krokom k poznaniu, ako fungujú atmosféry planét. Čím lepšie tieto planéty spoznáme, tým väčšiu máme šancu, že v budúcnosti nájdeme Zem 2.0,“ uzatvára Nicholas Borsato.


(zdroj:scitechdaily.com)