Izotopová analýza minerálov na dne silne erodovaného 70-kilometrového krátera v západnej Austrálii datuje ich vek na 2,229 miliardy rokov, čo z neho robí najstaršiu zo zhruba 190 známych veľkých impaktných štruktúr.

Kráter Yarrabubba je asi o 200 miliónov rokov starší ako predchádzajúci držiteľ rekordu (vyše 200 kilometrov široký Vredefort Dome v Južnej Afrike) a mohol pomôcť pri ukončení dlhotrvajúceho obdobia, keď bola celá Zem ukrytá pod ľadovým príkrovom.

Kráter Yarrabubba bol už dávnejšie známy ako impaktná štruktúra, ale jej vek nebol presne určený. Dnes už vieme, že kráter Yarrabubba vznikol presne na konci globálneho zaľadnenia Zeme, v čase, keď sa atmosféra a oceány viac okysličovali a keď horniny uložené na mnohých kontinentoch vykazovali prítomnosť ľadovcov.

Väčšina krátera Yarrabubba od tej doby erodovala a zostali po ňom iba skalnaté výbežky. Minerály Zirkón a monazit odobraté z toho, čo zostalo z okraja krátera, pri náraze asteroidu opätovne kryštalizovali. Meraním pomeru prirodzene sa vyskytujúceho uránu a olova v kryštáloch vedci dokázali vypočítať ich vek.

Vek krátera Yarrabubba zodpovedá zániku série starovekých zaľadnení. 400 miliónov rokov po impakte chýbajú v skalách ľadovcové usadeniny. Tento zvrat naznačuje, že dopad veľkého meteoritu mohol ovplyvniť globálnu klímu.

Numerické modelovanie podporuje prepojenie medzi účinkami dopadov veľkých telies na ľadový povrch a globálnymi klimatickými zmenami. Výpočty naznačili, že náraz na ľadom pokrytý kontinent mohol do atmosféry vyvrhnúť pol bilióna ton vodnej pary, dôležitého skleníkového plynu. Toto zistenie vyvoláva otázku, či tento vplyv mohol dostatočne nakloniť misku váh na ukončenie klimatických podmienok na zmrznutej Zemi.

V článku publikovanom v časopise Nature Communications hlavný autor Timmons Erickson a výskumný tím napísali, že „mnoho štúdií opísalo atmosférické účinky po vytvorení kráteru Chicxulub na konci kriedy, čo viedlo ku globálnemu ochladzovaniu oceánov a produkcii rozsiahlych kyslých dažďov. Zatiaľ čo štruktúra Yarrabubba datovaná na 2229 ± 5 miliónov rokov do minulosti predstavuje najstarší datovaný impaktný kráter na Zemi, jeho zhoda s ukončením paleoproterozoických ľadovcových podmienok vyvoláva ďalšie úvahy o schopnosti dopadov meteoritov vyvolať zmenu klímy.“