Kvazar je kompaktná oblasť v strede obrovskej galaxie, ktorá obklopuje supermasívnu čiernu dieru v jej jadre. Najvzdialenejším kvasarom, ktorý je dnes známy, je J0313-1806 (na obrázku), ktorý pochádza z čias, keď bol vesmír starý iba 670 miliónov rokov. (NOIRLab / NSF / AURA / J. da Silva)

Táto aktívna supermasívna čierna diera alebo kvasar sa môže pochváliť hmotou 1,6 miliárd sĺnk a leží v srdci galaxie vzdialenej viac ako 13 miliárd svetelných rokov od Zeme. Kvazar nazvaný J0313-1806 pochádza z doby, keď bol vesmír starý iba 670 miliónov rokov, čo je asi 5 percent súčasného veku vesmíru. Vďaka tomu je J0313-1806 dvakrát ťažší a o 20 miliónov rokov starší ako posledný držiteľ rekordu.

Objav takejto obrovskej supermasívnej čiernej diery v tak ranej histórii vesmíru spochybňuje niektoré už známe fakty o tom ako sa tieto monštrá vytvárajú a vyvíjajú.

Predpokladá sa, že supermasívne čierne diery vyrastajú z menších čiernych dier, ktoré pohlcujú hmotu. Ale astronómovia z Arizonskej univerzity vypočítali, že aj keby sa zárodok J0313-1806 (odporúčame k prečítaniu aj článok najstarší kvazar) vytvoril hneď po tom, čo sa obajvili prvé hviezdy a rástol veľmi rýchlo, napriek tomu by potreboval do počiatočnej hmotnosti hmotu 10 tisíc krát väčšiu, ako je hmota nášho Slnka. Takéto zárodky čierných dier a ich aktivných oblasti vôkol vznikajú zrútením sa hmotných hviezd, ktoré môžu vytvoriť čierne diery s hmotnosťou len niekoľko tisíckrát väčšou ako je Slnko.

Táto gargantuovská čierna diera sa mohla vytvoriť priamym zrútením obrovského množstva prvotného vodíkového plynu, alebo možno zárodok J0313-1806 sa vyformoval ako oveľa menšia oblasť ako predpokladáme a tá sa formovala prostredníctvom hviezdných kolapsov, čím čierna diera mohla rásť oveľa rýchlejšie, ako si myslíme. Tieto možnosti ešte nie sú dokázané, preto je potrebné nahliadnuť do ešte mladšieho vesmíru a hľadať v ňom menej masívne čierne diery a na nich skúmať ako sa takéto typy čiernych dier vyvíjajú.



(zdroj:www.sciencenews.org)