Najväčší pozorovateľný zvyšok po supernove na hviezdnej oblohe

  • Valentín Korinek | 28 Apríl 2021
    Galaxie a hlboký vesmír
Vlákna obrovského zvyšku supernovy Výveva (fialové) sa nachádzajú pred vzdialenou kopou galaxií v rovnakom súhvezdí.
V Mliečnej ceste nájdeme asi 300 známych zvyškov supernov, pričom každý je pozostatkom trosiek explodovanej hviezdy zmiešanej s medzihviezdnym materiálom. Jedna z nich sa nachádza aj v súhvezdí Výveva na južnej oblohe a keďže je od nás veľmi vzdialená, zdá sa najväčšia. Pri pozorovaní zaberá na oblohe oblasť, ktorá je 40-krát väčšia ako Mesiac v splne. Tento pozostatok sa javí trikrát väčší ako predchádzajúci doteraz najväčší zvyšok po supernove Vela. (Pozostatok supernovy Vela je pozostatok supernovy v južnom súhvezdí Plachty. Jeho supernova typu II explodovala približne pred 11 000 - 12 300 rokmi.)

Hviezda, ktorá vytvorila tento zvyšok, vybuchla asi pred 100 000 rokmi. Odhady vzdialenosti zvyšku sa líšia, preto je jeho reálna veľkosť stále domnienkou. Ak je však tento oblak od nás vzdialený 1 000 svetelných rokov, potom je jeho reálny priemer asi 390 svetelných rokov; ak je to dvakrát tak ďaleko, tak je dvakrát väčší. Tak alebo onak prekonal rekord čo do veľkosti oproti zvyšku po supernove v súhvezdí Plachty, ktorého priemer je asi 100 svetelných rokov.



Zvyšok po supernove v súhvezdí Plachty (viď obrázok) bola najväčším doteraz potvrdeným pozostatkom supernovy pozorovateľným zo Zeme. (Robert Gendler, Roberto Colombari, Digitized Sky Survey (POSS II))

Pozostatok vo Výveve nie je však pre astronómov nový, bol objavený už v roku 2002. Vtedy sa vedci zhodli, že ide o skutočný zvyšok po supernove na základe červenej žiary jej atómov vodíka a tiež jej röntgenových emisií. Odvtedy sa ale tomuto objektu príliš veľká pozornosť nevenovala.

Astronómovia teda študovali oblak na viditeľných aj ultrafialových vlnových dĺžkach, čo dokazuje, že objekt je skutočne pozostatkom supernovy. Viditeľné svetlo ukazuje najmä spektrálne podpisy rázových vĺn, ktoré vznikajú, keď sa vysokorýchlostný plyn zo supernovy prúdi do priestoru a interaguje s medzihviezdnym prachom a plynom. Pozorovania potvrdili po detekcii červeného svetla existenciu atómov síry, ktorým chýba jeden elektrón. To je znakom, že ide o zvyšky supernovy.

Nové pozorovania tak potvrdzujú nie len to, že je to skutočne pozostatok po supernove, ale aj jeho prvenstvo, čo sa týka veľkosti, teda rozlohy na hviezdnej oblohe.