Umelecká predstava novoobjaveného prstenca.

Spitzerov vesmírny ďalekohľad objavil obrovský prstenec okolo Saturna, omnoho väčší ako ostatné doteraz známe prstence planéty.

Nový prstenec je k rovine Saturnovho rovníka sklonený pod uhlom 27°. Začína vo vzdialenosti približne 6 miliónov km od planéty a siaha až do 12 miliónov km. Dráha jedného z najvzdialenejších mesiacov Saturna - Phoebe leží vnútri prstenca a pravdepodobne je aj zdrojom materiálu v ňom.

Prstenec má taktiež mimoriadnu výšku - siaha až 10 priemerov planéty nad a pod rovinu ostatných prstencov. Na vyplnenie objemu prstenca by sme potrebovali asi miliardu Zemí. Ak by bol viditeľný voľným okom, na oblohe by bol široký ako 2 Mesiace v splne alebo 300 Saturnov naukladaných vedľa seba.

Samotný prstenec je však riedky, zložený z ľadových a prachových čiastočiek. Len Spitzer pomocou svojho infračerveného "zraku" bol schopný vidieť tento chladný útvar. Teplota prachových častíc v prstenci je len 80 K (-193°C).

Objav možno pomôže vysvetliť dlhoročnú záhadu jedného zo Saturnových mesiacov - Iapeta. Jedna jeho strana je svetlá a druhá tmavá. Po prvýkrát pozoroval tieto 2 tváre mesiaca už Giovanni Cassini v roku 1671 a na jeho počesť sa tmavá strana mesiaca nazýva Cassini regio.

Ako asi vznikol Cassini regio? Prstenec obieha planétu v rovnakom smere ako Phoebe, pokiaľ Iapetus, ostatné prstence a väčšina mesiacov obiehajú opačne. Podľa vedcov sa časť tmavého prašného materiálu z prstenca pohybuje smerom k Iapetu a naráža na jeho povrch ako hmyz na predné sklo auta.

Astronómovia už dlho predpokladali, že medzi Phoebe a tmavým materiálom na Iapete je súvislosť. Tušili, že Phoebe sa nachádza v prstenci prachu pochádzajúcom z kolízií mesiaca s meteoroidmi. Na prieskum časti oblohy vnútri dráhy Phoebe použili kameru na Spitzeri, pracujúcu v dlhovlnnej infračervenej oblasti. Pri analyzovaní dát bol prachový prstenec naozaj objavený.

Vo viditeľnom svetle nie je prstenec takmer vôbec viditeľný. Jeho častice sa rozptyľujú a  postupne za začleňujú do medziplanetárnej látky.



(zdroj:www.spitzer.caltech.edu)