Marsotrasenia a zlomy v kôre Mesiaca dokazujú, že v slnečnej sústave je viac geologicky aktívnych telies, ako sa predpokladalo. Snímky sondy LRO potvrdzujú, že zlomy v mesačnej kôre boli vytvorené len nedávno. Ich vek sa odhaduje na 50 miliónov rokov. Úzke dlhé údolia vznikli pri praskaní kôry poklesom medzi dvoma zlomami. V geológii sú známe ako priekopy. Našli sa na mnohých miestach na Mesiaci, no ich charakter je v rozpore s celkovým zmršťovaním Mesiaca, objaveným sondou v roku 2010. Z parametrov zlomov vyplýva, že Mesiac sa od svojho vzniku spred 4,5 miliardy rokov zmenšil o približne 100 m. Vedci predpokladajú, že v dôsledku chladnutia horúceho vnútra sa Mesiac scvrkáva aj dnes.
Tvar priekop naznačuje, že na niektorých miestach boli zdeformované. Z toho vyplýva, že sily spôsobujúce scvrkávanie nemôžu byť veľké, lebo by priekopy nikdy nevznikli.
Proces vzniku Mesačných priekop. Obrázok: Arizona State University/Smithsonian Institution
Sonda MRO medzitým nasnímala na povrchu Marsu balvany ležiace pozdĺž mladého systému zlomov Cerberus Fosae, ktoré sa počas marsotrasenia skotúľali z útesu. Vedci porovnali stopy v pôde vytvorené kotúľajúcimi sa balvanmi s ich ekvivalentmi na Zemi a zistili, že takéto stopy by mali iný tvar, ak by vznikli napr. po uvoľnení z roztopeného ľadovca.
Balvany majú priemer 2 až 20 m a ich veľkosť a počet sa zmenšuje do vzdialenosti 100 km od epicentra nachádzajúcom sa v Cerberus Fossae. To súhlasí s predpokladom, že balvany sa hýbali v dôsledku otrasov podložia, ktorých sila klesala smerom od epicentra marsotrasenia.
Pozorovaním stôp skotúľaných balvanov našli vedci dôkaz nedávneho marsotrasenia. Obrázok: sonda MRO - kamera HiRISE
Keďže vietor stopy balvanov ešte nevymazal, k marsotraseniu muselo dôjsť len nedávno. Marsotrasenia poháňajú pravdepodobne pohyby magmy v blízkej sopke Elysium Mons. Vulkanická aktivita môže vyprodukovať dostatok tepla k roztopeniu podpovrchového ľadu a vytvoriť tak prostredie potenciálne vhodné pre život.
(zdroj:astronomynow.com)