(Ne)menej fascinujúca obdoba Plejád

  • Jana Plauchová | 21 Január 2022
    Galaxie a hlboký vesmír
Modrobiela hviezdna sústava Atik (omikron Persei). Zdroj:commons.wikimedia.org
Na oblohe sa nám s prichádzajúcou zimou začínajú čoraz skôr zjavovať Plejády, najkrajšia hviezdokopa na oblohe. Jej hviezdy sú zväčša modrobiele, mimoriadne žiarivé a jasné. Pritom len osem stupňov od nich sa nachádza ďalšia skupina podobne modrobielych, mladých, koncentrovaných hviezd, z ktorých, podobne ako v Plejádach, niekoľko vidno aj voľným okom. Táto je však gravitačne viazaná omnoho voľnejšie a preto sa nejaví taká pekná na pohľad. Nachádza sa v nej však aj niekoľko pozoruhodných hmlovín. Ide o asociáciu zeta Persei.

Niekedy býva označovaná ako Perzeus II. Je to OB-asociácia, čo značí, že obsahuje tie najhorúcejšie spektrálne typy hviezd O a B. Súčasne je to naša najbližšia asociácia. Svetlo z nej letí na Zem takmer 1 000 rokov a vznikla asi pred jeden a pol miliónom rokov.

Všetky členy tejto asociácie sú biele až modravé s extrémnou svietivosťou. Jej najjasnejším členom je bezmenná dvojhviezda zeta Persei, tretia najjasnejšia stálica Perzea. Jej zložky majú jasnosti 2,9 mag a približne 9,3 mag, pričom ich vzájomný odstup je 12,9″. V skutočnom priestore to predstavuje najmenej 3 900 au. V tom istom zornom poli ďalekohľadu uvidíme aj ďalšie dve hviezdy, no tie sa k nej opäť len premietajú z hustého hviezdneho pozadia. Jedna z nich s jasnosťou 9,3 mag, čiže podobnou ako fyzický sprievodca, sa nachádza 92″ od hlavnej dvojice. No vo väčšom rozstupe nájdeme napodiv ešte jedného skutočného spoločníka hlavnej zložky, hviezdu triedy A2 V. V tejto obrovskej vzdialenosti od centra sústavy, minimálne 36 000 au, jej jeden obeh trvá minimálne jeden a pol milióna rokov. Časom sa však zrejme od sústavy odtrhne.

Jasnejšia zložka zeta Persei má svietivosť podľa rôznych zdrojov 4 385-krát až 105 000-krát väčšiu ako Slnko, čím je typickým predstaviteľom členov asociácie. Povrchová teplota tejto hviezdy je 20 000 – 23 000 K. Jej famózny jas sa však stráca vinou jej veľkej vzdialenosti, ktorá by mala byť medzi 751 až 785 ly (niektoré zdroje uvádzajú až do 1 300 ly), aj kvôli medzihviezdnemu prachu, ktorý ju stlmil o viac ako magnitúdu. Má vek iba deväť miliónov rokov, ale pri svojej hmotnosti 14 – 19 Sĺnk si už spálila v jadre všetok vodík.

Do asociácie Perzeus II patrí aj hviezda Atik, omikron Persei. Je fyzickou dvojhviezdou, ktorej zložky – ak k sebe patria – obiehajú spoločné ťažisko vo vzájomnej vzdialenosti 63 au. Slabší sprievodca má 8,5 mag a je na našej oblohe vzdialený od hlavnej zložky iba jedinú oblúkovú sekundu. Nič viac o ňom nevieme. Jasnejšia zložka je spektroskopická premenná dvojhviezda. V perióde 4,42 dňa mení svoju jasnosť od 3,83 alebo podľa iného zdroja 4,00 mag v minime po 4,03 mag v maxime. Obe zložky sú typu B a silne zdeformované vzájomným slapovým pôsobením. Hoci ich teploty predstavujú rozdiel len 1,5 podtypu, hlavná zložka je desaťnásobne jasnejšia ako jej spektroskopický sprievodca. Stala sa už totiž obrom, na rozdiel od sprievodcu, ktorý sa stále nachádza na hlavnej postupnosti. Sústava je pre svoju vzdialenosť od nás, podobne ako iné vzdialené hviezdy v Perzeovi, oslabená medzihviezdnym prachom asi o magnitúdu.

Uhlovo blízko k asociácii Perzeus II nájdeme aj asociáciu Perzeus I. Tú však astronómom azda netreba podrobne predstavovať. Ide totiž o známu, aj voľným okom viditeľnú, Dvojitú hviezdokopu v Perzeovi. Pre pozorovateľov je oveľa príťažlivejšia, hoci – alebo možno vďaka tomu, že sa nachádza až sedemkrát ďalej ako asociácia Perzeus II.


(zdroj:PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357)

Galéria obrázkov k článku

Chí a h Perzei, známa asociácia Perzeus I. Zdroj:commons.wikimedia.org