Niektoré planétky sa rozpadajú

  • Marcel Škreka | 13 September 2010
    Slnečná sústava
Dôkazy o tom získal medzinárodný tím astronómov vedený dr. Petrom Pravcom z Astronomického ústavu AV ČR. Objav bol zverejnený v najnovšom vydaní prestížneho vedeckého časopisu Nature. Planétky si väčšinou predstavujeme ako veľké kamene pokojne sa pohybujúce na svojich dráhach. V skutočnosti sú to však dosť nesúdržné telesá, od ktorých sa môže časť oddeliť a vzniknúť nová planétka s vlastnou dráhou okolo Slnka.

Astronómovia vedia, že malé planétky môžu pôsobením slnečného žiarenia výrazne zväčšiť svoju rotačnú rýchlosť. Roztočia sa podobne ako vrtuľka vo vetre. Nedávno vedci zistili, že pokiaľ sa planétka otáča príliš rýchlo, môže sa rozpadnúť. Oddelí sa od nej menší kus a obe telesá začnú okolo seba obiehať. Vznikne tak dvojplanétka, ktorých dnes poznáme už niekoľko desiatok. Čo sa s obidvomi telesami deje ďalej, je predmetom výskumu vedeckého tímu vedeného dr. Pravcom. Astronómovia prišli na to, že väčšina takýchto planétok nezostane vo dvojici dlho. Malý úlomok sa úplne oslobodí z gravitačného poľa hlavnej planétky a začne Slnko obiehať po svojej vlastnej dráhe.

Vedci študovali dohromady 35 takto vzniknutých párov. Telesá v nich majú dnes svoje vlastné dráhy, ale pokiaľ sa prepočíta poloha telies späť do minulosti, zreteľne sa ukazuje, že ich dráha bola vtedy identická. Obe planétky museli teda pred miliónmi rokov tvoriť jedno teleso. Tím astronómov meral periodické variácie jasností telies v skúmanej vzorke planétkových párov a odvodil z nich ich rotačné periódy, čo poskytlo kľúčové údaje pre výskum. Existenciu planétkových párov objavil v roku 2008 prof. David Vokrouhlický z Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity. Súčasný článok v Nature objav významne doplňuje, pretože vysvetľuje vznik týchto párov.

Vedci našli určité súvislosti medzi telesami tvoriacimi páry. Menšia planétka z páru má vždy menej ako 60 % rozmeru väčšej planétky. To zodpovedá teoretickým záverom z roku 2007, ktoré publikoval prof. Daniel Scheers z Univerzity v Colorade. Tento pomer je nutný k tomu, aby sa neskôr dokázal úlomok od väčšej planétky gravitačne odpútať.

schem_cz.jpg

Keď sa úlomok od planétky oddelí, je jeho dráha okolo planétky najskôr veľmi chaotická. Pozorovaniami uskutočnenými v rámci tejto štúdie sa podarilo ukázať, že menší úlomok začne odoberať rotačnú energiu väčšej zložky, až sa nakoniec dostane na únikovú dráhu.

Výsledky ukazujú, že planétky kilometrových veľkostí nie sú pevné kamenné telesá, ale sú v skutočnosti zložené z menších kusov, ktoré držia pohromade len vlastnou gravitáciou. Časom môžu meniť svoj tvar a rozpadať sa.

Vo vedeckom tíme boli vedci z USA, Chile, Izraela, Slovenska, Ukrajiny, Španielska a Francúzska. Českí astronómovia získali pozorovania pomocou dánskeho ďalekohľadu s priemerom zrkadla 1,5 m, ktorý stojí na La Silla.