Na infračervenej snímke zverejnenej 21. septembra planéta Neptún a jeho prstence krásne vynikajú na čiernom pozadí vesmíru. Tento dychberúci záber je obrovským skokom v kvalite zobrazenia v porovnaní so starším záberom spred 30 rokov.

Na rozdiel od oslňujúcich pásov obklopujúcich Saturn sa prstence Neptúna javia vo viditeľnom svetle tmavé a slabé, čo sťažuje ich pozorovanie zo Zeme. Naposledy boli Neptúnove prstence nasnímané v roku 1989, keď sonda Voyager 2 po prelete okolo planéty zhotovila niekoľko zrnitých fotografií zo vzdialenosti približne 1 milióna km. Na týchto fotografiách nasnímaných vo viditeľnom svetle sa prstence planéty javia ako tenké sústredné oblúky.

Po tom, čo Voyager 2 pokračoval do medziplanetárneho priestoru, Neptúnove prstence sa nám opäť skryli až do júla tohto roku. (Neptún obehne  Slnko raz za 165 rokov. Pri sklone jeho planetárnej osi 28,3 stupňa sa aj u neho menia ročné obdobia. Na rozdiel od Zeme však tieto ročné obdobia trvajú približne 40 rokov.) Vtedy vesmírny teleskop Jamesa Webba v skr. JWST obrátil svoj ostrý infračervený pohľad na planétu vzdialenú od nás približne 4,4 miliardy kilometrov.

Samotný Neptún sa na novom obrázku javí väčšinou tmavý. Je to preto, že metánový plyn v atmosfére planéty absorbuje veľkú časť jej infračerveného svetla. Niekoľko jasných škvŕn označuje miesta, kde vysokohorské metánové ľadové mraky odrážajú slnečné svetlo.

A potom sú tu stále nepolapiteľné prstence. Tieto prstence majú v sebe veľa ľadu a prachu, ktoré silno odrážajú svetlo práve v infračervenej oblasti. Obrovské zrkadlo ďalekohľadu robí snímky mimoriadne ostrými. Taktiež preto môžeme vidieť jemné detaily, ktoré sme predtým nemali šancu nasnímať.

Nadchádzajúce pozorovania JWST sa budú pozerať na Neptún s pomocou ďalších vedeckých prístrojov. To by nám malo poskytnúť nové informácie o zložení a dynamike prstencov, ako aj o tom, ako sa búrky a oblaky na Neptúne vyvíjajú.