Nový pohľad na Omegu Centauri

  • Marcel Škreka | 19 Január 2009
    Stelárna astronómia
Európske Južné observatórium (ESO) ukázalo nový pohľad na žiarivého obra južnej oblohy, najhmotnejšiu guľovú hviezdokopu našej Galaxie, Omegu Centauri.

Omega Centauri leží v smere súhvezdia Kentaurus vo vzdialenosti 17 000 ly (svetelných rokov). Pozostáva takmer z 10 miliónov hviezd. Z našich zemepisných šírok je žiaľ nepozorovateľná. Voľným okom by sme ju videli ako kruhový obláčik zaberajúci na oblohe takmer rovnakú časť ako Mesiac v splne. Pri pohľade ďalekohľadom by sa nám naskytol okúzľujúci pohľad na ohromné množstvo trblietavých hviezd, nahustených k centru hviezdokopy.

Guľové hviezdokopy patria medzi najstaršie zoskupenia hviezd v galaxiách s vekom 10 až 12 miliárd rokov. Omega Centauri je asi 10 krát hmotnejšia ako ostatné guľové hviezdokopy v našej galaxii. Práve tento fakt motivoval vedcov k jej podrobnejšiemu prieskumu.

Z nedávnych prehliadok ďalekohľadmi HST a Gemini vyplýva, že hviezdy v blízkosti centra hviezdokopy sa pohybujú vysokými rýchlosťami. Astronómovia predpokladajú, že je za to zodpovedná stredne hmotná čierna diera s hmotnosťou 40 000 hmotností Slnka. Hviezdnych čiernych dier, vznikajúcich pri záverečných štádiách vývoja veľmi hmotných hviezd, ako aj obrích čiernych dier skrývajúcich sa v jadrách väčšiny galaxií, poznáme dnes už mnoho. Doteraz bol však známy len jeden prípad stredne hmotnej čiernej diery, a to v guľovej hviezdokope G1 v susednej galaxii M31.

Objav čiernej diery v Omega Centauri viedol niektorých astronómov k myšlienke, že hviezdokopa je pozostatkom po trpasličej galaxii, ktorej vonkajšie časti pohltila naša Galaxia. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že Omega Centauri obsahuje niekoľko generácií hviezd. V typickej guľovej hviezdokope majú totiž všetky hviezdy rovnaký vek.