Regulus, hviezda typu B a pritom ďaleko od Mliečnej cesty. Zdroj: commons.wikimedia.org

V druhom dieli nášho seriálu prechádzame k menším a chladnejším, aj keď pre pozemšťanov stále nepredstaviteľne veľkým a horúcim hviezdam. Zoznámte sa s typom B.

Parametre hviezd sa po celý ich život pomaly menia. Ich hmotnosti plynule klesajú, ako sa časť hmoty zmení na energiu žiarenia, istý podiel častíc zase uniká prostredníctvom hviezdneho vetra. Jadrá hviezd sa postupne zahrievajú, ale ich povrchy naopak chladnú, pretože sa pod vplyvom zvýšenej teploty rozpínajú. Najvýraznejšie možno tieto zmeny pozorovať krátko pred koncom života hviezd. Hviezdy začínajúce na type O teda nevyhnutne čaká osud hviezd typu B. Čo však hviezdy, ktoré sa s typom B už zrodili?

Modrobiely typ B je zastúpený výrazne hojnejšie než O. Na oblohe vidíme veľa jasných hviezd tohto typu, spravidla viazaných na Mliečnu cestu a jej okolie. Výnimky, ako napríklad Regulus, však existujú. No v porovnaní s chladnejšími typmi je aj typ B je v skutočnosti veľmi vzácny – jeho zástupcovia na hlavnej postupnosti netvoria ani pol percenta všetkých hviezd vo vesmíre. Dôvod, prečo ich na našej oblohe vidíme tak veľa, spočíva v tom, že vďaka obrovskej svietivosti stoviek, tisícok až desaťtisícok Sĺnk sú viditeľné aj na obrovské vzdialenosti. Z hviezd typu B (ak keď väčšinou už mimo hlavnej postupnosti) je poskladaná napríklad väčšina obrazca súhvezdí Orión či Veľký pes.

Typ B má povrchovú teplotu 10 000 až 30 000 K. Najjasnejšou hviezdou tohto typu na oblohe je hlavná zložka Rigelu. Aj tento typ sa vyskytuje prevažne v dvoj- a viacnásobných hviezdnych sústavách. Niekedy však býva len sprievodnou zložkou hviezd typu O. Modrobiele hviezdy sprevádzajú aj hviezdy kedysi horúcejšie než ony samotné, ale dnes už nafúknuté do rozmerov chladných obrov či nadobrov. S nimi potom tvoria hviezdy typu B pekný farebný kontrast. Najznámejší príkladom takejto dvojice s hviezdou typu B je Albireo. Zvláštne je, že hlavná zložka Albirea má pritom ešte jedného sprievodcu typu B, ale je pri nej tak blízko, že nie je ďalekohľadmi rozlíšiteľný.



Plejády sú najznámejším zoskupením modrobielych hviezd na oblohe. Všetkých sedem voľným okom viditeľných Plejád, ktoré majú prezývku Sedem sestier, patrí do typu B. Zdroj: commons.wikimedia.org

Hmotnosť modrobielych hviezd býva pri zrode od 2,1-násobku až po 16-násobok hmotnosti Slnka. Zvláštnosťou hviezd zrodených v tomto type je, že ním prechádza hmotnostný limit pre výbuch supernovy. Ten musí dosiahnuť aspoň 8 hmotností Slnka v okamihu, keď spáli zásoby vodíka vo svojom jadre. Keďže aj hviezdy typu B strácajú podstatnú časť hmoty hviezdnym vetrom, ich osud nie je istý ani keď sa zrodili o niečo hmotnejšie.

Typ B tvorí typickú zložku mladých otvorených hviezdokôp, ako sú napríklad Plejády. Často je obklopený zárodočnou hmlovinou, ktorá sa rozptýli zhruba až v čase, keď jej členy hlavnú postupnosť opustia a zmenia sa na chladnejšie typy. Spolu s typom O sú dominantnými členmi hviezdnych asociácií, preto sa hovorí o OB asociáciách.



Sprievodcovia Alnitaku (jasná hviezda vľavo) a hlavné zložky Alnilamu a Mintaky (jasná hviezda v strede a napravo) sú príkladmi hviezd typu B. Zdroj: commons.wikimedia.org

Podobne ako v prípade typu O, aj tu platí, že mladé žeravé hviezdy rotujú rýchlejšie než chladnejšie a staršie. Súvisí to so spomaľovaním rotácie pod vplyvom magnetických polí, ktoré sú silnejšie v chladnejších hviezdach. Niekedy rotujú tak extrémne rýchlo, že aj voľným okom by sme zblízka rozoznali ich tvar výrazného rotačného elipsoidu. Odstredivá sila rotácie môže z ich rovníka odvrhovať hmotu. V prípadne tohto podtypu hviezd, ktorých najjasnejším členom je Cih z Kasiopeji, hovoríme o Be (B-emisných) hviezdach. Be hviezdy sú slabo, nepravidelne premenné. Zdeformovaný tvar hviezdy tiež spôsobuje, že hviezda býva výrazne teplejšia na póloch, ktoré sú bližšie k jadru, než na vydutom rovníku. Dĺžka života tohto typu sa počíta len v desiatkach miliónov rokov, takže ani u nich prípadné formovanie planét väčšinou nedobehne do konca. Napriek tomu sú známe zriedkavé príklady planét pri type B. Vznik života na nich kvôli krátkosti existencie života materskej hviezdy nie je možný.



Rigel, najjasnejšia hviezda typu B na pozemskej oblohe. Západne od neho vidíme emisnú hmlovinu Hlava čarodejnice. Zdroj: commons.wikimedia.org

 

Pozrite tiež:

O spektrálnych typoch - 1. časť

O spektrálnych typoch - 3. časť