V treťom dieli seriálu o farebných typoch hviezd si predstavíme dva typy. Sú chladnejšie než doteraz spomenuté, ale aj tak stále horúcejšie a väčšie než naše Slnko. Zoznámte sa s typmi, do ktorých patria dve najjasnejšie hviezdy nočnej oblohy – s typmi A a F.
A je biely typ hviezd s povrchovou teplotou 7 600 až 10 000 K. Ich svietivosti bývajú rádovo v desiatkach svietivostí Slnka a hmotnosti len v malých násobkoch hmotností Slnka. Väzby výskytu tohto typu na Mliečnu cestu už nie sú výrazné. Najjasnejším zástupcom je hlavná zložka Síria, najjasnejšej hviezdy celej nočnej oblohy. Do typu A patrí napríklad aj päť zo siedmich hviezd tvoriacich obrazec Veľkého voza. Nie je to náhoda – tieto hviezdy sa zrodili spoločne, tvoria rozptýlenú otvorenú (tzv. pohybovú) hviezdokopu. Nočná obloha je pre voľné oko hviezdami tohto typu doslova posiata, hoci typ A tvorí len 0,6 % hviezd hlavnej postupnosti vo vesmíre.
Aj hviezdy typu A zvyknú podobne ako hviezdy typu B veľmi rýchlo rotovať a deformovať svoj tvar do výrazného rotačného elipsoidu. Rýchla rotácia a magnetické polia v nich tiež často spôsobujú nerovnomerné zastúpenie chemických prvkov, ktoré sa prejavuje podivnosťami v ich spektrách. Takéto typy označujeme ako Ap – pekuliárne hviezdy typu A. Tento typ už začína mať tiež natoľko výrazné hviezdne škvrny, že môžu vyvolať ich merateľnú premennosť (hviezda je jasnejšia, keď je k nám natočená škvrnou a slabšia, keď nám neukazuje žiadne alebo len menšie škvrny). Typ A spaľuje vodík zhruba po dobu jednej miliardy rokov. To už postačuje na zrod planét a možno (u chladnejšieho konca typu) aj života. Ten však nebude mať žiadnu šancu sa rozvinúť, kým sa hviezda začne nafukovať do fázy obra a život na planétach spáli. To je prípad Vegy, ďalšej známej hviezdy typu A, u ktorej formovanie planét ešte len prebieha, hoci hviezda je už v polovici svojho života.
RS Puppis je cefeida, no oproti iným cefeidám je veľmi fotogenická. Obklopuje ju totiž reflexná hmlovina. Na obrázku ju vidíme na zábere z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hviezda je nadobrom typu F8. Zdroj: commons.wikimedia.org
Spektrálny typ
F označuje hviezdy s povrchovou teplotou od 7 500 K do 6 000. Ich svietivosť sa počíta „iba“ v násobkoch Slnka. Z tohto dôvodu vidíme tieto hviezdy na hlavnej postupnosti len do vzdialenosti niekoľkých desiatok svetelných rokov. V kozme je ich však päťkrát toľko ako typu A. Najjasnejšou hviezdou tohto typu na oblohe je Canopus, druhá najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. Tá však nie je hviezdou hlavnej postupnosti, ale nadobrom. Nadobry typu F sú pomerne vzácne, pretože týmto vývojovým štádiom prejde rozpínajúca sa hviezda rýchlo. Do tejto vzácnej skupiny patrí aj ešte známejšia stálica než Canopus – Polárka. Obry a nadobry typu F bývajú často cefeidami. V takom prípade však môžu v priebehu pulzu tento typ opustiť a o pár desiatok hodín či pár dní sa doň znova vrátiť, ako to robí aj ich prototyp delta Cephei.
Hmotnosti hviezd vznikajúcich na type F sú od 1,04 násobku do 1,4 násobku Slnka. Formujú sa pri nich planéty. Príkladom je jasný Fomalhaut, v ktorého disku bola vôbec po prvýkrát exoplanéta aj fotograficky pozorovaná. Ak berieme dĺžku vývoja života na Zemi do dnešných foriem ako štandardnú, potom typom F prechádza pre astrobiológov významná hranica. Chladnejšie hviezdu tohto typu sú tými najhmotnejšími a najhorúcejšími hviezdami, pri ktorých by sa mohol sformovať aj inteligentný život. Ten sa však bude už čoskoro musieť popasovať s vyháraním paliva v jadre svojej hviezdy a so smrtonostným rozpínaním sa jej povrchu.
Záber Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu na prachový disk okolo Fomalhautu. Centrálna hviezda je odtienená. Omnoho ďalej od stredu disku bola objavená planéta menom Dagon, ktorá sa stala prvou planétou vyfotografovanou pri svojej hviezde. Spektrálna trieda Fomalhautu je A3 V, ale niekde nájdeme aj A5 V. Zdroj: commons.wikimedia.org
Hviezdy typu A aj F môžu patriť do skupiny pulzujúcich premenných hviezd menej známej než cefeidy – medzi premenné hviezdy typu Delta Scuti. Ich periódy sú spravidla extrémne krátke – len niekoľko hodín. Najkratšiu periódu z tejto skupiny má hviezda 38 Arietis, a to približne 50 minút. Ich jasnosti pri tom kolíšu o niekoľko desatín až stotín magnitúdy. Tieto zmeny zaznamenajú iba citlivé prístroje, sú totiž na hranici rozoznateľnosti voľným okom. Premenné typu Delta Scuti sú v podstate menej hmotné verzie cefeíd. Paradoxne sú ale horúcejšie než cefeidy, pretože tento typ premennosti môžu získať už na hlavnej postupnosti alebo v štádiu podobra.
Pozrite tiež:
O spektrálnych typoch - 1. časť
O spektrálnych typoch - 2. časť
Sírius, najjasnejšia hviezda typu A na oblohe a zároveň najjasnejšia hviezda nočnej oblohy vôbec. Zdroj: commons.wikimedia.org
