Objav druhého Trójanu Zeme

  • Marcel Škreka | 16 Marec 2022
    Slnečná sústava
Astronómovia pomocou 4,1-metrového teleskopu SOAR (Southern Astrophysical Research) na Cerro Pachón v Čile potvrdili, že asteroid s názvom 2020 XL5 objavený v roku 2020 prehliadkou Pan-STARRS1, je Trójan Zeme. Na tomto obrázku je asteroid zobrazený v popredí vľavo dole. Dva svetlé body nad ním úplne vľavo sú Zem (vpravo) a Mesiac (vľavo). Slnko je jasný objekt na pravej strane. Kredit: NOIRLab/NSF/AURA/J. da Silva/Spaceengine, Poďakovanie: M. Zamani (NOIRLab NSF)
Skenovaním oblohy pri východe Slnka tesne nad obzorom sa pomocou ďalekohľadu SOAR v Čile podarilo potvrdiť existenciu iba druhého známeho Trójana Zeme. Tento asteroid s priemerom viac ako 1 km je približne trikrát väčší ako prvý.

Astronómovia pod vedením Toniho Santanu-Rosa pozorovali pomocou 4,1-metrového ďalekohľadu SOAR nedávno objavený asteroid 2020 XL5, aby spresnili jeho obežnú dráhu a veľkosť. Výsledky potvrdzujú, že 2020 XL5 je Trójan Zeme, teda asteroid, ktorý obieha okolo Slnka po rovnakej dráhe ako naša planéta.

„Trójania sú objekty zdieľajúce obežnú dráhu s danou planétou, zoskupené okolo jednej z dvoch špeciálnych gravitačne vyvážených oblastí pozdĺž obežnej dráhy planéty známych ako Lagrangeove body,“ hovorí Cesar Briceño z NOIRLab NSF, ktorý je jedným z autorov štúdie.

Trójanov už poznáme pri niektorých planétach slnečnej sústavy, no 2020 XL5 je len druhým známym Trójanom nájdeným v blízkosti Zeme.

Pozorovania 2020 XL5 sa uskutočnili aj pomocou 4,3-metrového Lowell Discovery Telescope na Lowell Observatory v Arizone a 1-metrovej optickej pozemnej stanice Európskej vesmírnej agentúry na Tenerife na Kanárskych ostrovoch.

2020 XL5 objavený 12. decembra 2020 prieskumným teleskopom Pan-STARRS1 na Havaji je oveľa väčší ako prvý zemský Trójan s názvom 2010 TK7. Výskumníci zistili, že 2020 XL5 má priemer asi 1,2 km, je teda asi trikrát väčší ako 2010 TK7, ktorého priemer sa odhaduje na menej ako 400 m.

Keď bol objavený 2020 XL5, jeho obežná dráha okolo Slnka nebola dostatočne známa na to, aby sa dalo povedať, či ide len o blízkozemský asteroid pretínajúci našu obežnú dráhu, alebo či ide o skutočného Trójana. Merania ďalekohľadom SOAR boli také presné, že tím vedcov mohol vyhľadať 2020 XL5 na archívnych snímkach z rokov 2012 až 2019. S údajmi pokrývajúcimi takmer 10 rokov bol tím schopný výrazne spresniť obežnú dráhu asteroidu.

„Údaje z ďalekohľadu SOAR nám umožnili urobiť prvú fotometriu objektu, ktorá odhalila, že 2020 XL5 je pravdepodobne asteroid typu C s veľkosťou väčšou ako jeden kilometer,“ hovorí Santana-Ros. Asteroid typu C je tmavý, obsahuje veľa uhlíka a je najbežnejším typom asteroidu v Slnečnej sústave.

Pozorovania tiež ukázali, že 2020 XL5 nezostane Trójanom navždy. Jeho aktuálna dráha zostane stabilná najmenej ďalších 4000 rokov, ale nakoniec bude gravitačne narušená a teleso z Lagrangeovho bodu unikne.

Asteroidy 2020 XL5 a 2010 TK7 nemusia byť sami – môže existovať oveľa viac Trójanov Zeme, ktoré však doteraz neboli objavené, lebo na oblohe sa zdržujú v blízkosti Slnka. To znamená, že hľadanie a pozorovanie zemských Trójanov musí prebiehať pri východe alebo západe Slnka, keď sa ďalekohľad namierený tesne nad horizont pozerá cez najhrubšiu časť atmosféry. SOAR dokázal 2020 XL5 pozorovať len 16° nad horizontom, čo mnohé 4-metrové (a väčšie) ďalekohľady nedokážu.

„Boli to veľmi náročné pozorovania, ktoré vyžadovali, aby ďalekohľad správne sledoval objekt za úsvitu veľmi nízko nad západným horizontom,“ hovorí Briceño.

Objavovanie Trójanov Zeme však za tú námahu stojí. Keďže sú zložené z primitívneho materiálu, z ktorého vznikala slnečná sústava, mohli by predstavovať niektoré zo stavebných kameňov, ktoré vytvárali našu planétu. Pre budúce vesmírne misie sú teda atraktívnymi cieľmi.

„Ak dokážeme objaviť viac Trójanov Zeme a ak niektoré z nich budú mať obežnú dráhu s nižšími sklonmi, môže nás sonda k nim vyjsť lacnejšie ako na Mesiac,“ hovorí Briceño. "Takže by sa mohli stať ideálnymi základňami pre pokročilý prieskum slnečnej sústavy, alebo by mohli byť dokonca zdrojom nerastov."