Dlho očakávaná a dlho odkladaná misia kozmickej lode Orion je za nami. Prebehla úspešne a otvorila tak cestu k pilotovaným letom k Mesiacu. Zhrňme si jej priebeh.

O kozmickej lodi Orion sme sa naposledy zmienili 21. decembra, keď vstúpila na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Počas letu k Mesiacu prebehla komplexná kontrola všetkých systémov, kalibrácia optického navigačného systému a všetkých kamier a korekcie dráhy. Samotný prechod na obežnú dráhu okolo našej jedinej prirodzenej družice bol spojený s tesným preletom len 130 km nad jej povrchom. Ukotvenie na obežnej dráhe prebehlo vďaka 2,5-minútovému zážihu hlavného motora umiestneného na jej servisnom module. Tak ako aj štartovacie motory misie Artemis 1, aj tento motor pochádza z raketoplánov. Ako ich súčasť absolvoval dokonca 19 misií do vesmíru, prvú už v roku 1984. Let Artemis 1 bol však jeho posledným, lebo na rozdiel od návratovej kabíny sa servisný modul, rovnako ako v programe Apollo, opakovane nepoužíva. Pri návrate Orionu zhorel v zemskej atmosfére.

Obežná dráha bola retrográdna, a napriek počiatočnému tesnému priblíženiu k mesačnému povrchu, aj značne vzdialená. Druhý navádzací manéver na túto dráhu prebehol 25. novembra. Na tejto dráhe loď zotrvala až do 1. decembra a urobila nejaké snímky odvrátenej strany Mesiaca. Vtedy vykonala prvý z manévrov na opustenie orbity, druhý prebehol 5. decembra. Po prvom z týchto manévrov znova tesne preletela okolo Mesiaca. Na Zemi v tom čase tímy amerického námorníctva vykonali poslednú skúšku vyzdvihnutia kozmickej lode z oceánu na palubu záchrannej lode.

4. decembra mal Orion problém s rozvodnou jednotkou klimatizácie. Nedošlo však k prerušeniu napájania žiadnych kritických systémov. Pozemské tímy úspešne obnovili napájanie celého bloku a systém naďalej sledovali. Inak loď fungovala podľa predpokladov. Pri manévroch dokonca spotrebovala o 68 kg menej paliva, ako sa očakávalo, čo je veľmi dobrá správa.

11. decembra nadišiel čas na pristávací manéver. Ten prebehol bez akýchkoľvek problémov. Správne fungoval tepelný štít aj dohromady 11 padákov, ktoré mali zabezpečiť mäkké dosadnutie do vôd Tichého oceánu. Padáky boli v štyroch rozličných sadách, pričom posledná z nich obsahovala tri padáky, každý s priemerom 35 metrov. Kabína dosadla v čase 18:40 SEČ po misii trvajúcej 25 dní, 10 hodín, 53 minút a 46 sekúnd. Po niekoľkohodinovom odklade, ktorý bol súčasťou pozorovania, ako kozmická loď chladne, sa k návratovému modulu priblížili experti na člnoch. Kabína bola naložená na loď USS Portland a dopravená na pevninu.

Čo bude v programe Artemis nasledovať? Motory SRB pre nasledujúci štart sú už zostavené aj naplnené svojím tuhým, dlhodobo skladovateľným palivom. Centrálny stupeň rakety SLS je tesne pred dokončením. Čaká sa však ešte na niektoré diely z pristávacieho modulu, aby sa zrecyklovali. Väčšie práce čakajú aj štartovací komplex. Mobilná vypúšťacia plošina, z ktorej prebehol prvý štart, prechádza v hale VAB kontrolami a úpravami pred misiou Artemis 2. S tou sa počíta v roku 2024. Zúčastniť by sa jej mala až štvorčlenná posádka (o jedného člena viac ako v programe Apollo). Jej mená ešte neboli vyhlásené, vie sa však, že bude zložená z troch Američanov a jedného Kanaďana. Ten sa stane prvým človekom inej ako americkej národnosti, ktorý obletí Mesiac. Celá posádka urobí zároveň rekord v najväčšom vzdialení sa od Zeme, akú kedy človek dosiahol. Opäť pôjde len o oblet Mesiaca a misia bude mať kratšie trvanie ako Artemis 1 – 10 dní. Od tretej misie programu Artemis sa začne pristávať na mesačnom povrchu. V posádkach pristávacích modulov sa časom tiež zjavia iné národnosti. Prvým neameričanom na povrchu Mesiaca bude pravdepodobne Japonec.