V tmavých medzihviezdnych mrakoch sa skrývajú prachom zahalené vznikajúce hviezdy. Vedcom sa teraz podarilo nájsť metódu, ktorá im umožňuje nahliadnuť, čo sa deje v ich vnútri.

K odhaleniu nových poznatkov o vzniku hviezd a planét využili astronómovia kozmický úkaz, ktorý vzniká prechodom svetla hviezd cez tmavé oblaky medzihviezdneho plynu a prachu. Práve v najhustejších oblastiach týchto mrakov sa nachádzajú zárodky budúcich hviezd a planetárnych systémov. Prach, ktorý obsahujú, rozptyľuje svetlo hviezd v pozadí a mení ho na infračervené žiarenie, ktoré zaznamenávajú citlivé detektory Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. Tento úkaz vedci nazvali svit jadra (coreshine).

Po prvý krát bol svit jadra pozorovaný v roku 2009. Vedci boli prekvapení, že vidia, ako sa svetlo rozptyľuje na tmavom jadre v podobe infračerveného svetla. Mysleli si, že prachové zrnká v jadre sú príliš malé, aby rozptýlili svetlo hviezd. Namiesto toho očakávali, že svetlo prechádzajúce skrz nebude nijako ovplyvnené.

Z nových pozorovaní vyplýva, že veľkosť prachových zrniek je približne 1 mikrón a nie 0,1 mikrónu, ako si vedci mysleli. Tento rozdiel sa možno nezdá veľký, no podstatne zmení modely formovania hviezd a planét. Väčší rozmer zrniek znamená, že planéty môžu vznikať omnoho rýchlejšie.

Vedci až do nedávna nevedeli, či to čo v roku 2009 našli, bude pozorovateľné aj v iných medzihviezdnych mrakoch. V novom výskume zahrňujúcom 110 tmavých jadier, bol u polovice z nich zaznamenaný svit jadra.

Významnosť objavu spočíva aj v možnosti zhotoviť 3D modely tmavých jadier a určenia ich veku (veľkosť prachových zŕn rastie s vekom).



(zdroj:www.spitzer.caltech.edu)