Guľová hviezdokopa Omega Centauri zaujíma astronómov už od čias Ptolemaia, ktorý ju pred 2000 rokmi zahrnul do svojho katalógu. Ptolemaios si však myslel, že sa jedná o hviezdu. Omega Centauri je v skutočnosti tesné zoskupenie takmer 10 miliónov hviezd obiehajúcich spoločné ťažisko.

Hviezdy sú v hviezdokope tak nahustené, že jednotlivé hviezdy v centre hviezdokopy dokázal rozlíšiť až ďalekohľad HST. Ostrosť „zraku“ HST je taká vysoká, že dokáže zmerať aj pohyb týchto hviezd v relatívne krátkom časovom období.

Porovnaním archívnych snímok zhotovených ďalekohľadom HST počas rokov 2002 až 2006, vznikli dodnes najpresnejšie merania pohybov 100 000 členov hviezdokopy. Ďalekohľad na Zemi by rovnakú presnosť v meraní pohybov hviezd dosiahol až po 50 ročnom pozorovaní.

Na základe týchto štvorročných pozorovaní astronómovia nasimulovali pohyby hviezd počas nasledujúcich 10 000 rokov.



Snímok centrálnej časti guľovej hviezdokopy Omega Centauri. Smery rýchlostí hviezd sú rozložené nerovnomerne. Spodná časť obrázku (označená výrezom v hornej časti) zobrazuje pohyb hviezd v nasledujúcich 600 rokoch. Každý bod reprezentuje zmenu polohy za 30 rokov.

Presné merania pohybov hviezd v hviezdokope pomôžu astronómom lepšie porozumieť vývoju zoskupovania hviezd v ranom vesmíre a zistiť, či sa v jadre hviezdokopy skrýva stredne hmotná čierna diera (asi 10 000 krát hmotnejšia ako Slnko).

Na jednotlivé hviezdy bola Omega Centauri rozlíšená až v roku 1867. Je najväčšou a najjasnejšou z približne 150 guľových hviezdokôp nachádzajúcich sa v našej Galaxii. Ako jednu z mála ju môžeme pozorovať aj voľným okom v južnom súhvezdí Centaurus.



(zdroj:hubblesite.org)