Predošlý diel seriálu

1974 – 1984: Éra dlhodobého pobytu v kozme

V porovnaní s dvojicou predošlých ér zažíva v pilotovanej kozmonautike štvrté desaťročie relatívny útlm. Dve kozmonautické veľmoci sa prestávajú pretekať v tom, kto vynesie vyššie a viac ľudí, hoci známky súperenia o menšie ciele stále pretrvávajú. Ostatne, po dosiahnutí Mesiaca sa pri vtedajšej úrovni vedy a techniky niet kam ďalej pretekať. Mars, ako ďalší prirodzený cieľ človeka po Mesiaci, je neporovnateľne náročnejšie dosiahnuť. Pred takouto cestou musí ľudstvo získať omnoho viac vedomostí a skúseností s dlhodobým pobytom v kozme. Aj preto sa obe mocnosti zameriavajú na vývoj veľkých kozmických staníc na obežnej dráhe okolo Zeme. V ZSSR sa z programu Saľut postupne zrodili plány na prvú modulárnu stanicu Mir. USA po sólovej skúsenosti so Skylabom tiež uvažuje o vlastnej veľkej stanici, hoci v prvých rokoch dekády chce predĺžiť životnosť Skylabu.

Na výstavbu a obsluhu kozmických staníc by však bolo dobré vyvinúť nové plavidlá pre ľudskú posádku, ktoré by vedeli pojať viac ľudí, väčší náklad, dokázali by s ním manipulovať... a v neposlednom rade by boli lacnejšie ako doterajšie jednorazové kozmické lode. Lode Sojuz aj Apollo boli primárne určené na let na Mesiac. A hoci obe sa úspešne modifikovali pre výmenu posádok prvých kozmických staníc, Apollo po 24. 7. 1975 prestalo lietať. Jeho posledná misia sa niesla v znamení mierovej spolupráce – bol to spoločný let a spojenie s kozmickou loďou Sojuz, jedinečnej misie, pri ktorej sa napokon pozrel do kozmu aj predtým vyradený člen projektu Mercury – Deke Slayton. Pre USA tým začalo šesťročné obdobie bez pilotovaných kozmických letov zamerané na vývoj vyspelejšej kozmickej lode – raketoplánu. Ako odpoveď na to začal Sovietsky zväz s vývojom vlastného raketoplánu a zároveň pokračoval v staniciach typu Saľut.

Kozmonautika sa rozširuje aj medzi iné štáty. Už v 60.-tych rokoch si Francúzsko vybudovalo kozmodróm vo Francúzskej Guyane a približne v roku 1974 bola založená Európska kozmická agentúra, ktorá dodnes tento kozmodróm využíva. V 70.-tych rokoch sa s vlastnými kozmodrómami pridávajú aj Čína a Japonsko. Ďalšími kozmodrómami na vypúšťanie satelitov disponujú Austrália, Taliansko a od konca 70.-tych rokov aj India.

Mars, o ktorom mnohí predpokladali, že bude ľuďmi dobytý nanajvýš 20 rokov po pristátí ľudí na Mesiaci, bol konečne dobytý aspoň kozmickými sondami. V roku 1975 odštartovala dvojica amerických sond veľmi úspešného programu Viking. Každá sonda sa skladala z orbitálnej a pristávacej časti a všetky štyri komponenty nielenže nezlyhali, ale prekonali očakávania. Pristávacie moduly okrem iného spravili prvé zreteľné, ostré a farebné snímky marťanského povrchu. Sovieti sa zase dočkali malých vzoriek z Mesiaca privezených sondami programu Luna, ktorý po návrate druhej sondy so vzorkou, Luny 24 v roku 1976, skončil.

Ďalšími obrovskými míľnikmi bola dvojica amerických sond programu Voyager. Voyager 1 štartoval 5. 9. 1977, Voyager 2 zase dňa 20. 8. 1977, a obe priniesli kvalitnejšie snímky Jupitera (1979), Saturna (1980), ich mesiacov a prstencov ako ich predchodkyne z programu Pioneer. Sonda Voyager 2 dokonca po minutí Saturna v roku 1981 pokračovala k Uránu a po ňom mala v pláne prieskum Neptúna. Vyslaná na takúto cestu mohla byť len vďaka priaznivému usporiadaniu planét, ktoré nastáva raz za 175 rokov.

V roku 1976 bol v USA vyrobený prvý prototyp raketoplánu – Enterprise, ešte neschopný letu do kozmu. Tri roky nato bol nahrubo dokončený aj prvý kozmický raketoplán – Columbia. 12. apríla 1981 Columbia konečne vzlietla na svoju prvú misiu. Ďalšie tri lety v rokoch 1981 – 1982 boli ešte skúšobné, ale 11. 11. 1982 sa začal prvý operačný let raketoplánu. Postupne začali lietať aj ďalšie americké raketoplány – orbitery, a to Challenger (1983) a Discovery (1984). Raketoplány mohli niesť až sedemčlennú posádku, vypúšťať a zachytávať družice a dokonca ich priamo vo vesmíre opravovať. V ZSSR panovali obavy z toho, že americké raketoplány budú ničiť ich špionážne družice. K tomu však nikdy nedošlo, hoci prostredníctvom raketoplánov USA zrejme vypustili niekoľko vlastných špionážnych družíc. Raketoplány zároveň trochu nahrádzali chýbajúce americké kozmické stanice, pretože vo svojom nákladovom priestore mohli niesť laboratórium Spacelab, kde prebiehali podobné (aj keď kratšie trvajúce) výskumy ako v Saľutoch.

Na rok 1986 sa očakával návrat Halleyovej kométy. Sovietsky zväz sa na to pripravil dvojicou sond programu Vega, ktoré mali po prieskume kométy pokračovať k Venuši. Vzlietli na sklonku roka 1984.

Pokračovanie nabudúce