Siedme desaťročie kozmonautiky je na poli pilotovanej kozmonautiky význačné dokončením ISS, veľkým rozmachom Čínskej kozmonautiky a stavbou jej prvých vlastných staníc, no aj oslabovaním národných vesmírnych agentúr a preberanie ich funkcií súkromnými spoločnosťami (zatiaľ len v USA).

V roku 2005 sa raketoplány vrátili do vesmíru, avšak po mnohých zmenách v dôsledku havárie raketoplánu Columbia. Ich bezpečnosť, najmä čo sa poškodení tepelného štítu týka, zvýšili mnohé vylepšenia a opatrenia. Medzi ne však patrilo aj to, že raketoplány smeli lietať už len k ISS, kde by v prípade závažnej poruchy tepelného štítu mohla ich posádka ostať a čakať na pomoc. Nadobro teda skončili vedecké a vypúšťacie misie a čo asi škrelo astronómov najviac, aj opravárske misie. Napokon však NASA prehodnotila svoje rozhodnutie a udelila jedinú výnimku – servisnú misiu STS-125 k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. Tá štartovala 11. mája 2009 a zanechala ďalekohľad, ktorý už-už hrozil fatálnym zlyhaním kvôli poruchám gyroskopov, v lepšom stave ako pred jeho štartom. Raketoplány však mali spečatený osud – po dobudovaní ISS, ktoré by sa bez nich uskutočniť nemohlo, bol ich program v roku 2011 ukončený.

Čo bude ich náhradou? Na toto NASA dlho nemala odpoveď. Svojich astronautov po skončení programu posielala na ISS ruskými Sojuzmi. Vynorili sa a znova zavrhovali podrobné plány na let na Mars a predtým, prirodzene, na návrat na Mesiac. Posun v tejto oblasti však zabezpečila až súkromná vesmírna agentúra SpaceX, čo bolo dovtedy nevídané. Táto agentúra zvládla aj ďalšiu predtým nevídanú vec – vyvinula čiastočne znovupoužiteľnú raketu Falcon 1, po ktorej nasledoval vývoj znovupoužiteľnej rakety Falcon 9. A práve SpaceX ponúkla svoje služby NASA nielen ohľadom zásobovania stanice, ale aj vývoja kozmickej lode pre ľudské posádky. Ďalší prelom urobila samostatne sa vyvíjajúca čínska kozmonautika, ktorá nebola prizvaná k ISS a tak si 29. 9. 2011 vypustila prvú vlastnú kozmickú stanicu Tiangong 1.

Éru sme síce nazvali érou kozmických staníc, ale rovnako by mohla byť prelomovou érou v nepilotovanom výskume slnečnej sústavy. S výnimkou ruskej sondy Phobos-Grunt, ktorá po štarte v roku 2011 nedokázala opustiť obežnú dráhu Zeme, to bola éra výnimočných a novátorských úspechov. 12. 1. 2005 odštartovala ďalšia úspešná sonda programu Discovery – Deep Impact. Ako prvá sonda v histórii vystrelila do kométy projektil a miesto nárazu potom skúmala. Ešte väčšiu pozornosť však pútala sonda New Horizons štartujúca 19. 1. 2006, ktorá mala ako prvá v histórii skúmať Pluto. Čakala ju k nemu vyše desaťročná cesta. Ďalšou prelomovou sondou bola Dawn so štartom 27. 9. 2007, ktorá ako prvá skúmala najväčšie spomedzi známych planétok – Vestu a Ceres (po novom už trpasličiu planétu). Dawn ako prvá tiež obiehala postupne okolo dvoch mimozemských telies. MESSENGER po troch preletoch okolo Merkúra zaparkoval 18. marca 2011 na jeho obežnej dráhe a konečne zmapoval celú planétu. K Marsu zamierili orbitálna sonda Mars Reconnaissance Orbiter (štart 2005), pristávacia polárna sonda Phoenix (štart 2007), väčší a vylepšený rover Curiosity (štart 2011) a orbitálna sonda MAVEN. Všetky štyri boli úspešné a s výnimkou Phoenixu (u ktorého sa to ale ani nepredpokladalo) fungujú dodnes. Do programu Discovery sa radí aj teleso, ktoré nie je sondou, ale kozmickým ďalekohľadom – Kepler. Bol zameraný na hľadanie exoplanét, štartoval 7. 3. 2009 a za takmer 10 rokov svojej funkcie objavil 2 662 planét.

Európa prispela k poznaniu slnečnej sústavy sondou Venus Express (štart 2005) mieriacej na orbitu trochu zanedbávanej Venuše. Prelomovejšia a známejšia však bola európska komentárna sonda Rosetta vyslaná 2. 3. 2004 na desaťročnú cestu ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko. Na jej povrch mala vysadiť pristávací modul Philae, čo je po impaktore odvážny skok vpred. Cestou preskúmala aj dva asteroidy. Podobne ako v prípade misie Huygens, pristátie na kométe sa vydarilo len z polovice, pretože pristávací modul sa od povrchu vinou slabej gravitácie odrazil a dopadol v nevhodnej polohe na nevhodné miesto, v ktorom nemohli jeho solárne panely produkovať elektrickú energiu. Kým mu však došli batérie, poslal veľa informácií. Rosetta zatiaľ zostala obiehať okolo kométy.

Významne sa zapojilo aj Japonsko. K asteroidu Itokawa vyslalo v roku 2003 sondu Hayabusa a k Venuši v roku 2010 zase sondu Akatsuki. Obe sondy postretli nemalé problémy, no napokon dosiahli svoje ciele – a sonda Hayabusa sa ako prvá dokonca vrátila na Zem so vzorkou asteroidu. V roku 2014 potom štartovala jej nasledovníčka Hayabusa 2.

Pokračovanie