Posledný diel nášho seriálu nás vnáša do súčasnosti s výhľadom do najbližšej budúcnosti. Po desaťročiach, v ktorých skúmali vesmír iba štátne agentúry, sa dostáva k slovu súkromný sektor. V niektorých ohľadoch štátne agentúry dokonca prekonáva. Ani národné agentúry však nezaháľajú a vypustili okrem iného množstvo úspešných kozmických sond. Fatálne neúspechy, také časté v počiatkoch kozmonautiky, kedy chýbali skúsenosti, sa súčasným sondám dlhodobo fungujúcich kozmických agentúr už takmer vyhýbajú.

Sondy Venus Express, Cassini a Rosetta zanikajú dopadom na svoje skúmané telesá, pričom však prekonali svoju očakávanú životnosť. V roku 2018 v dôsledku globálnej marťanskej búrky končí svoju púť na povrchu Marsu aj rover Opportunity, najväčší rekordman v prekonávaní plánovanej dĺžky životnosti zo všetkých. Po povrchu Marsu tak nasledujúce tri roky zostal jazdiť len rover Curiosity. Flotilu kozmických sond na Marse a pri ňom posilňujú MAVEN (štart v roku 2013), ExoMars 2016, TGO – spoločný projekt ESA a Ruska (štart 2016) a InSight (štart 2018). TGO vyslala na povrch aj pristávací modul, ktorý však havaroval. Orbitálna časť sondy mala slúžiť aj ako retranslačná družica pre ďalšiu spoločnú európsko-ruskú misiu ExoMars 2020. Pri ďalšom veľkom priblížení Marsu k Zemi, v roku 2020, k tejto planéte zamierili dokonca aj prvá sonda Spojených arabských emirátov s menom Al-Amal a prvá čínska marťanská sonda Tianwen-1. Tianwen-1 je zložená z troch častí, pričom jedno z nich je aj rover – prvý rover inej krajiny ako USA na cudzej planéte. Americká NASA tiež vyslala k Marsu svoj ďalší rover, v poradí už piaty: Perseverance (Mars 2020). Aj táto misia je však v niečom prelomová, niesla totiž a tiež úspešne vyskúšala novinku v planetárnom prieskume – prototyp prvého planetárneho vrtuľníka menom Ingenuity.

V roku 2016 štartovala sonda NASA s menom OSIRIX-Rex, ktorá odobrala a má na Zem doniesť vzorky asteroidu Bennu. Ďalšia americká asteroidálna sonda, Lucy, vzlietla v jeseni roku 2021 a má ako prvá v histórii skúmať špeciálny druh asteroidov – Trójanov.

Slovensko v roku 2017 poslalo na orbitu Zeme maličkú, no prvú výlučne slovenskú družicu skCube. Spolu s množstvom iných družíc ju vyniesla na polárnu obežnú dráhu okolo Zeme indická nosná raketa. Družica vysielala do začiatku roku 2019.

Ďalšie sondy so štartom v roku 2018 zamierili do vnútorných častí slnečnej sústavy. Spoločná misia Európy a Japonska, BepiColombo, má pri Merkúre nahradiť sondu MESSENGER, pričom na orbite planéty má, podobne aj jej predchodkyňa, zakotviť až po niekoľkých preletoch okolo nej. Parker Solar Probe je zase nová slnečná sonda, ktorá sa približuje k Slnku najviac zo všetkých sond histórie – len na desatinu vzdialenosti Merkúra od Slnka. V roku 2020 odštartovala k Slnku ďalšia sonda, európska Solar Orbiter, ktorá skúma našu najbližšiu hviezdu z o čosi úctyhodnejšej vzdialenosti. Aj ona sa však k nemu pravidelne približuje bližšie než Merkúr. Plánovaná doba fungovania oboch týchto slnečných sond je po 7 rokov.  

Do popredia súkromného sektoru sa rýchlo dostala spoločnosť SpaceX založená v roku 2002 Elonom Muskom. Vyvinula nosiče Falcon 1, Falcon 9, Falcon Heavy a kozmickú loď Dragon, ktorá zabezpečila striedanie amerických posádok na ISS. Popri tom prevádzkuje aj orbitálne lety pre kozmických turistov. Jej rakety sú prvé, ktoré dokážu riadene pristáť na pevnom povrchu. Aj vďaka tomu sú znovupoužiteľné. Prvé opakované použitie už leteného raketového stupňa predviedla Space X dňa 30. 3. 2017. Počet opakovaných použitých raketových stupňov rastie a neskôr sa k nim pridali aj opakované použitia kozmických lodí. Ďalšie spoločnosti prevádzkujú pre kozmických turistov len suborbitálne lety. Vzdialenejšie ciele ako orbita Zeme však výpravy súkromných spoločností ešte nedosahujú. Súkromná izraelská sonda, ktorá mala pristáť na Mesiaci, zlyhala.

Číňania vypustili v roku 2016 svoju druhú vesmírnu stanicu Tiangong 2, ktorá fungovala necelé tri roky. Na ňu v roku 2021 nadviazali budovaním modulárnej vesmírnej stanice, celkovo po Mire a ISS iba tretej, akú ľudstvo kedy postavilo. Posádky sa na nej striedajú prostredníctvom kozmických lodí Šen-Čou. Čína si pripísala aj prvenstvo na Mesiaci, keď jej sonda Čchang-e 4 koncom roku 2018 ako prvá sonda v histórii úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Dokonca na ňu vysadila aj rover. O dva roky neskôr nasledovala ďalšia sonda zo série Čchang-e, ktorá vykonala ďalší prelom – jej návratové puzdro sa úspešne vrátilo so vzorkami, čím sa Čína stala len druhou krajinou sveta (po Sovietskom zväze), ktorej sa roboticky podarilo priniesť na Zem kúsok Mesiaca.

Na sklonku roka 2021 odštartoval dlho očakávaný najväčší kozmický ďalekohľad všetkých čias – Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Napriek nebezpečnému a zložitému priebehu misie (ďalekohľad bol v aerodynamickom puzdre rakety značne poskladaný, aby sa doň zmestil, a pomaly sa rozbaľoval až v kozme) je vo vynikajúcom stave a začal posielať prvé vedecké snímky.

Dostávame sa do súčasnosti a k víziám najbližšej budúcnosti. Môže sa zdať, že vesmírny program najbližších dvoch rokov vieme predvídať takmer s istotou, ak si k nemu prirátame isté omeškávanie, ktoré postretlo mnoho kozmických misií. Vyskytujú sa však aj nečakané udalosti, ako napríklad pandémia koronavírusu, ktorá niektoré práce ešte viac spomalila, či ruská invázia na Ukrajinu. Tá mala za následok ukončenie spolupráce Ruska v medzinárodných projektoch. Veľmi sa to dotklo najmä európsko-ruskej misie ExoMars 2020, ktorá bola nedlho pred plánovaným štartom pozastavená a neskôr úplne zrušená. Rusko dokonca hrozí ukončením spolupráce na ISS, no zvyšok partnerov sa už na tento variant začal pripravovať.

V najbližšom 2,5 roku sa ale takmer určite dočkáme otestovania novej americkej mesačnej rakety SLS a jej kozmickej lode Orion. Azda sa stihne aj jej nasledujúca misia, pri ktorej obletí Mesiac už aj ľudská posádka. Do vesmíru by sa mala začať vypúšťať mesačná orbitálna modulová stanica Gateway. Zostáva len dúfať, že sa neobjavia ďalšie nepriaznivé okolnosti, ktoré by tento plán naštrbili a že ďalšiu éru budeme môcť právom nazvať érou návratu na Mesiac a po nej nasledujúcu éru zase érou človeka na Marse.