Paralelné ľadové hrebene, bežné útvary na Jupiterovom mesiaci Európa, nájdeme aj na ľadovej pokrývke Grónska. Práve ony by mohli poukazovať na potenciálnu obývateľnosť Európy.

Ľadová kôra Európy môže byť posiata rezervoármi vody práve kvôli nápadnej podobnosti s paralelnými ľadovými hrebeňmi v Grónsku.

Táto podobnosť môže výrazne zvýšiť šance misie Europa Clipper odhaliť potenciálne obývateľné prostredia na Európe. Na palube sondy bude radarový senzor schopný preniknúť vrstvou ľadu.

„Ak sú pod hrebeňmi vodné rezervoáre, máme tie správne nástroje, aby sme ich videli,“ povedal Dustin Schroeder, docent Stanfordskej univerzity a spoluautor novej štúdie publikovanej v časopise Nature Communications, ktorá porovnáva grónske „dvojité hrebene“ s tými na Európe.

Podľa doteraz zhromaždených dôkazov sa vedci domnievajú, že pod ľadovou kôrou hrubou 15 až 25 km sa ukrýva hlboký oceán. Kvôli veľkej hrúbke ľadu zostáva záhadou, či niečo z hlbokého oceánu prichádza do kontaktu s povrchom, alebo naopak, či sa látky z povrchu filtrujú až do vody v oceáne.

"Je vzrušujúce premýšľať, čo by to znamenalo, ak by bolo v ľadovej kôre veľa vody," povedal spoluautor Gregor Steinbrügge, bývalý Stanfordský výskumník, ktorý je teraz planetárnym vedcom v laboratóriu Jet Propulsion Laboratory NASA v južnej Kalifornii. „Znamenalo by to, že ľadová vrstva na Európe je mimoriadne dynamická. Mohlo by to uľahčiť výmenné procesy medzi povrchom a podpovrchovým oceánom, ktoré môžu prebiehať oboma smermi."

Potenciálne živiny na povrchu Európy – možno sa sem dostali z vulkanického mesiaca Io – by si mohli nájsť cestu do podpovrchového oceánu. Na druhej strane chemikálie z oceánu by mohli skončiť na povrchu.

Ako sa mohli vytvoriť hrebene?

Počas prezentácie o hrebeňoch Európy hlavný autor štúdie, postgraduálny študent Stanfordu Riley Culberg povedal, že si všimol podobné tvary terénu v Grónsku. Radarové pozorovania ľadovcov zozbierané od roku 2015 do roku 2017 potvrdili nielen existenciu dvojitého hrebeňa v severozápadnom Grónsku, ale aj podrobnosti o tom, ako sa vyvinul.

Dvojité hrebene pozorované na povrchu grónskeho ľadového štítu sa vytvorili, keď voda z okolitých povrchových jazier stekala do vrstvy nepriepustného ľadu v rámci ľadového štítu. Tam voda zamrzla a rozdrobila ľad nad sebou, čo ho na oboch stranách prinútilo stúpať.

Niečo podobné by sa mohlo stať aj na Európe, ale namiesto toho s vodou vytlačenou smerom k povrchu z podpovrchového oceánu. Hrebene na Európe, hoci sú podobné grónskym hrebeňom, sú oveľa väčšie a s vyššími vrcholmi, možno čiastočne kvôli menšej gravitácii.

Radarový prístroj na sonde Europa Clipper je navrhnutý tak, aby na Európe vykonával rovnaký druh meraní, aký urobil radar IceBridge v Grónsku. Oba využívajú rádiové vlny, ktoré dokážu preniknúť hlboko do ľadu. Rovnaké vlny však nemôžu preniknúť do kvapalnej vody a namiesto toho sa odrážajú späť. Voda sa na radarových snímkach javí ako jasná škvrna. Tieto merania teda môžu poskytnúť vertikálny profil vody a ľadu hlboko pod povrchom.

Schroeder uviedol, že nová štúdia by mohla pomôcť tímu Europa Clipper navrhnúť pozorovania, ktoré by určili, či hrebene na Európe a v Grónsku vznikli z rovnakých základných príčin – a či sú vodné rezervoáre v ľadovej škrupine Európy bežné.

Štúdia tiež zdôrazňuje rastúcu spojitosť medzi vedcami študujúcimi našich planetárnych susedov v slnečnej sústave a tými, ktorí sa zameriavajú na Zem.