Pátranie po blízkozemských planétkach

  • Marcel Škreka | 28 Júl 2009
    Slnečná sústava
Blízkozemský asteroid Itokawa
Keď sa povie NASA, väčšina z nás si hneď predstaví lety do vesmíru, či pristátie človeka na Mesiaci. NASA je ale oveľa viac. Je kľúčovým hráčom v oblasti výskumu blízkozemských planétok a komét.

V podstate všetky veľké programy zamerané na vyhľadávanie planétok sú financované či spolufinancované NASA. Prečo je tomu tak si povieme až po predstavení celého odboru.

Čo vlastne blízkozemské telesá, po anglicky Near Earth Objects - NEO, sú? Jedná sa o malé planétky alebo kométy, ktoré sa k Slnku priblížia na menej ako 1,3 AU (195 miliónov km) a k Zemi na menej ako 45 miliónov km. Pohybujú sa teda medzi dráhami Venuše a Marsu .

Delíme ich na 2 kategórie: blízkozemské planétky (Near Earth Asteroids - NEA) a blízkozemské kométy (Near Earth Comets - NEC). Planétok dnes poznáme viac ako 6000 a komét 83.

Ďalej sa delia na potenciálne nebezpečné objekty (Potentially Hazardous Objects - PHO), čo sú telesá väčšie ako 150 m a približujú sa k Zemi na menej ako 0,05 AU (7,5 miliónov km), čo je asi 20 násobok vzdialenosti Zem - Mesiac. Je ich približne 20% z celkového počtu dodnes objavených NEO.

Po teórii si priblížme úlohu NASA v tejto oblasti. NASA bola pri objave 98% všetkých nových NEA.

Celé to začalo úlohou, ktorú NASA dostala od vlády USA v máji 1998. Úloha znela: v nasledujúcich 10 rokoch nájsť 90% NEO väčších ako 1 km. Tento plán bol navyše v roku 2005 rozšírený o dodatok: počas nasledujúcich 15 rokov objaviť a katalogizovať 90% NEO väčších ako 140 m, teda tých, ktoré by v prípade zrážky ohrozili život na našej planéte.

NASA si s danou úlohou poradila výborne. V dobe najväčšieho rozkvetu v roku 2005 financovala 5 projektov zameraných na výskum NEO na rôznych pracoviskách: Spacewatch, LONEOS, NEAT, LINEAR a Catalina Sky Survey. Navyše prevádzkuje monitorovací systém na výpočet potenciálnych zrážok týchto telies so Zemou - SENTRY. Taktiež prevádzkuje celosvetovú centrálu: Minor Planet Center a v podpore týchto aktivít pokračuje dodnes.

Doterajšie výsledky projektov: do 31. marca 2009 bolo nájdených 856 veľkých blízkozemských telies vrátame 83 komét. Vzhľadom na to, že predpokladaný počet takýchto telies je 940 až 1050, je cieľom NASA nájsť 850 až 940 takýchto objektov. Cieľ je teda na dosah. Okrem tohto počtu bolo objavených 5335 menších blízkozemských telies a 4 telesá väčšie ako 100 m majú v nasledujúcich 50 rokoch šancu na zrážku so Zemou väčšiu ako 1:1 000 000. Sú teda dosť nebezpečné a je potrebné podrobnejšie sledovať ich dráhy.

Okrem optických pozorovaní a výpočtov podporuje NASA aj výskum NEO prostredníctvom radarov. Rádioteleskopy Arecibo a Goldstone ročne sledujú 20 až 25 NEO, kde spresňujú nielen ich dráhy a polohy v Slnečnej sústave, ale aj ich fyzikálne vlastnosti ako napr. rotáciu, tvar a zloženie.

Ako v skutočnosti prebieha pátranie po NEO? Všetko začína samotným objavom telesa. Spočíta sa jeho dráha, z ktorej sa určí, či ide o PHO. Ak nie, nasleduje rutinný proces s publikovaním výsledkov o danom telese a to aj v prípade, že je to PHO s nulovou pravdepodobnosťou zrážky na nasledujúcich 100 rokov. Ak je tu možnosť potenciálnej zrážky, uskutočňujú sa ďalšie astrometrické (meranie polohy) pozorovania za účelom spočítania presnejšej dráhy. Ak je po nich možnosť zrážky vylúčená, je všetko znova publikované. Ak aj naďalej možnosť zrážky trvá, urobia sa rádiové pozorovania, po ktorých je výsledok opäť publikovaný, či sa už zrážka vylúči, alebo nie. Ako je vidieť, astronómovia nič netaja, ale snažia sa zverejniť až relevantné informácie.

Tento systém je možno zložitý, ale funkčný. Bol už aj otestovaný v prípade telesa 2008 TC3, keď bola predpovedaná zrážka na 7.10.2008 o 2:45 UT. Na predpovedi sa podieľalo 27 pracovísk, ktoré vyprodukovali celkovo 570 astrometrických pozorovaní.



(zdroj:www.planetky.cz)