Planck prvý krát nahliadol do minulosti

  • Marcel Škreka | 23 September 2009
    Galaxie a hlboký vesmír
Sonda Planck na ceste do bodu L2
Sonda Planck, zhotovená za účelom skúmania raného vesmíru, úspešne ukončila prvý test pred plánovanou prehliadkou oblohy. Je treťou sondou svojho druhu a očakáva sa od nej výrazné zlepšenie presnosti v meraní teploty mikrovlnného pozadia.

Planck odštartoval v máji a je prvou európskou sondou určenou na študovanie zostatkového (reliktného) žiarenia z veľkého tresku. Reliktné žiarenie vzniklo krátko po veľkom tresku pri oddelení žiarenia od hmoty. Pôvodne vysoká energia fotónov dôsledkom rozpínania vesmíru klesá a dnes zodpovedá žiareniu (absolútne čierneho) telesa o teplote 2,7 K. Preto, aby detektory na sonde odhalili variácie tejto teploty s presnosťou jednej milióntiny °C, sú vychladené na teplotu blízku absolútnej nule.

Test začal 13. augusta a trval 2 týždne, počas ktorých nasnímala úzky pás oblohy v deviatich frekvenciách. To umožnilo oddeliť CMB od svetla vysielaného Galaxiou. Vedľajším produktom prehliadky bude teda aj podrobnejšie preskúmanie našej Galaxie.

Mapa pre každú frekvenciu má tvar 15° širokého prstenca obopínajúceho celú oblohu. Planck má výhodnú polohu za Zemou v Lagrangeovom bode L2, z ktorého zhotovuje snímky zo začiatku vesmíru.

 



planck1.jpg

Mapa oblohy vo viditeľnom svetle. Najvýraznejší je horizontálny pás - mliečna dráha, nami viditeľná časť našej Galaxie. Vlnitý pás je plocha nasnímaná sondou. Farby zodpovedajú teplotným odchýlkam od priemernej hodnoty teploty mikrovlnného pozadia.


Očakáva sa, že kompletná mapa oblohy by mala byť dokončená do pol roka. S predpokladanou životnosťou sondy 15 mesiacov, by mali vzniknúť 2 nezávislé mapy, s ktorými budú mať kozmológovia a astrofyzici prácu na niekoľko desaťročí.