Prachové štruktúry do 500 ly od Slnka

Našou Galaxiou sa tiahnu obrovské vlákna chladného prachu. Analýza týchto štruktúr by mala pomôcť odhaliť, aké sily tvarujú Galaxiu a spúšťajú tvorbu hviezd.

Hlavnou úlohou satelitu Planck je odhaľovanie najväčších záhad kozmológie - ako sa sformoval vesmír a galaxie v ňom? Tento nový snímok zväčšuje rozsah jeho výskumu na chladné prachové štruktúry v našej Galaxii.

Obrázok znázorňuje štruktúru prachových vláken v okolí Slnka - asi do vzdialenosti 500 ly. Tieto vlákna sú prepojené s väčšími štruktúrami Galaxie, ktorá je znázornená ako ružový horizontálny pruh v dolnej časti snímku.

Farby znázorňujú rôznu teplotu prachu. Svetlé odtiene zodpovedajú teplote niekoľkých desiatok K, tie najtmavšie teplote len 12 K. Najteplejší prach je koncentrovaný do roviny Galaxie, chladnejší je roztrúsený nad a pod ňou.



Nová oblasť skúmaná sondou Planck (v rámčeku)



Čo vytvarovalo medzihviezdnu látku do takýchto štruktúr, nie je zatiaľ jasné. Najhustejšie oblasti voláme molekulárne oblaky, najviac rozptýlené zasa cirry. Zložené sú z prachu a plynu, hoci plyn na snímku priamo nevidno.

Medzihviezdne oblaky tvarujú mnohé sily. Je to napr. rotácia Galaxie vytvárajúca špirálové ramená, gravitácia, žiarenie a častice prúdiace z hviezd, ktoré ich rozfukujú a magnetické polia, ktorých úloha zatiaľ nie je úplne známa.

Jasné škvrny na obrázku sú husté zhluky hmoty, kde prebieha formácia hviezd. Tieto zhluky sa zmršťujú, pričom sa zahusťujú a odtieňujú ich vnútro od okolitého žiarenia. To im umožňuje chladnúť a rýchlejšie sa zmršťovať.



vláknitá štruktúra Galaxie na veľkých a malých škálach


Na podrobný prieskum týchto oblastí je vhodný vesmírny ďalekohľad Herschel, no len Planck ich dokáže vyhľadávať po celej oblohe. Oba boli vypustené v máji 2009 a skúmajú najchladnejšie časti vesmíru. Planck skúma veľké štruktúry, pokiaľ Herschel robí detailné pozorovania menších útvarov, ako napr. blízkych oblastí tvorby hviezd.

Jedna záhada, ktorú treba vyriešiť je, prečo sú si vláknité štruktúry na veľkých ako aj malých škálach podobné.

Snímok je kombináciou pozorovaní sondy Planck na vlnových dĺžkach 540 a 350 mikrometrov a satelitu IRAS (z r. 1983) na 100 mikrometroch.

Sonda Planck prezerá celú oblohu v mikrovlnnej časti spektra tak, že rotuje. Hľadá pozostatok žiarenia po veľkom tresku - reliktné žiarenie. Počas každej otočky sníma 2 krát galaktický rovník. Preto výsledkom tejto misie je aj podrobná mapa Galaxie.



(zdroj:www.esa.int)