Nové pozorovania prachového oblaku ťahajúceho s za Zemou, pomôžu astronómom hľadať podobné planéty pri vzdialených hviezdach. Spitzerov  ďalekohľad mapoval rozloženie tohto prachu a meral, ako interaguje s našou planétou. Práve takéto chvosty môžu odhaliť prítomnosť exoplanét, ktoré sú príliš malé na to, aby sa dali detegovať iným spôsobom.

Od svojho štartu v r. 2003 prechádzal Spitzer cez jemné častice oblaku medziplanetárneho prachu pochádzajúceho z asteroidov a komét. Tieto čiastočky boli prvý krát detegované v r. 1984 satelitom IRAS (Infrared Astronomical Satellite). Snímky z IRASu ukázali, že prach je rovnomerne rozšírený po celej Slnečnej sústave, no prekvapivo veľa ho bolo v závese za Zemou na jej dráhe okolo Slnka.

Z týchto údajov astronómovia vydedukovali, že keď planéta prechádza v blízkosti prachových častíc, dočasne ich uväzní vo svojom gravitačnom poli. Takto vznikne prachový prstenec prenasledujúci planétu, pričom najhustejší je tesne za ňou.

Nové pozorovania ďalekohľadom Spitzer umožnili zmapovať štruktúru prstenca a rozmer jeho najhustejšej časti. Ukazuje sa, že Zem je oblakom označená tak, že by mohol prezradiť jej prítomnosť aj zo vzdialenosti mnoho miliónov km.

Tento výskum poskytol novú možnosť v detekcii Zemi podobných exoplanét. Tieto planéty sa hľadajú veľmi ťažko, lebo oproti ich materským hviezdam vyžarujú nepomerne menej svetla. Spomedzi 466 dodnes objavených exoplanét, je väčšina plynných obrov podobných Jupiteru.

Tento objav naznačuje, že astronómovia nemusia hľadať drobné planéty, ale môžu pátrať po veľkých prachových prstencoch okolo hviezd, aby dokázali prítomnosť planéty.



(zdroj:www.spitzer.caltech.edu)