Umelecká predstava trpasličej planéty Eris. Credit: ESO/L. Calçada and N. Risinger (skysurvey.org)

Astronómovia zmerali priemer trpasličej planéty Eris, keď prechádzala popred vzdialenú hviezdu. Pozorovania odhalili, že Eris je veľkosťou takmer dokonalým dvojčaťom Pluta.

V novembri 2010 nastal zákryt vzdialenej hviezdy trpasličou planétou Eris. Takýto úkaz je vzhľadom k rozmerom a vzdialenosti telesa pomerne vzácny a náročný na pozorovanie. Ďalší zákryt hviezdy planétkou Eris nastane až v roku 2013. Zákryt je najpresnejším a často jediným spôsobom ako zmerať tvar a veľkosť vzdialených telies Slnečnej sústavy.

Hviezda vhodná k pozorovaniu zákrytu bola vyhľadaná 2,2m ďalekohľadom na ESO (Európske južné observatórium). Pozorovanie bolo starostlivo naplánované a uskutočnené tímom astronómov z mnohých univerzít.

Pozorovania zákrytu boli naplánované na 26 miestach na celej Zemi, ktoré sa nachádzali na predpovedanej trase tieňa trpasličej planéty po zemskom povrchu. Nakoniec sa pozorovanie uskutočnilo len z dvoch miest, pričom obe boli v Čile. Prvé v mestečku San Pedro de Atacama, kde boli použité 2 ďalekohľady, druhé na ESO, kde sa pozorovalo ďalekohľadom TRAPPIST. Všetky 3 ďalekohľady zaznamenali rýchly pokles jasnosti hviezdy, keď došlo k jej zákrytu Erisom. 

Z pozorovaní vyplynulo, že tvar Erisu je takmer sférický. Tvar a veľkosť planétky sa takýmto spôsobom dajú zmerať veľmi presne, pokiaľ sa na nej nenachádzajú extrémne vysoké hory. Výskyt takýchto útvarov je však na telese veľkosti Erisu len málo pravdepodobný.

Eris bol objavený v roku 2005. Jeho objav bol jedným z faktorov, ktoré viedli k zavedeniu novej triedy objektov zvaných trpasličie planéty, do ktorej bolo následne v roku 2006 preradené aj Pluto.

Kým z prvých pozorovaní využívajúcich iné metódy vychádzal priemer Erisu o 25% väčší ako priemer Pluta (teda 3000 km), toto pozorovanie ukázalo, že obe telesá majú temer identickú veľkosť. Priemer Erisu bol vypočítaný na 2326 ± 12 km, čo je vyššia presnosť s akou momentálne poznáme priemer Pluta 2350 ± 50 km. Nepresnosť pri Plute vyplýva z prítomnosti atmosféry, ktorá pri pozorovaní zákrytu znemožňuje presné určenie okraja kotúčika planétky. Hmotnosť Erisu, ktorá je o 27% väčšia ako hmotnosť Pluta, bola vypočítaná z pohybu jeho mesiačika Dysnomie. Z týchto dvoch údajov vyplýva, že Eris je pravdepodobne kamenným telesom pokrytým relatívne tenkou vrstvou ľadov.

Jeho povrch pritom odráža až 96% svetla, ktoré naň dopadá. Je to viac ako odráža čerstvo napadnutý sneh, čo robí z Erisu jedno z najodrazivejších telies v Slnečnej sústave. V spektre Erisu bolo nájdené veľké množstvo dusíka a metánu, takže jeho povrch musí byť pokrytý tenkou vrstvou ľadu bohatého na obe látky. 

Táto vrstva mohla vzniknúť kondenzovaním dusíkovo-metánovej atmosféry pri vzďaľovaní sa telesa od Slnka. Ľad by sa mal znova meniť na plyn, ako sa Eris bude blížiť do perihélia (najbližšieho bodu na jeho dráhe okolo Slnka), ktoré leží 38 AU od Slnka.

Eris je momentálne od Slnka 3 krát vzdialenejší ako Pluto a povrchová teplota na jeho Slnkom osvetlenej strane bola odhadnutá na 35K (-238°C).



(zdroj:www.eso.org)