Vďaka údajom Very Large Telescope Európskeho južného observatória ( ESO ), sa vedcom po prvý raz podarilo zmerať rýchlosť rotácie exoplanéty okolo vlastnej osi. Ukázalo sa, že deň na planéte Beta Pictoris b má trvanie 8 hodín, t. j. menej ako na ľubovoľnej planéte slnečnej sústavy. Tento výsledok ukazuje, že vzťah medzi hmotnosťou planéty a rýchlosťou otáčania, ktorý pozorujeme u planét slnečnej sústavy, funguje aj v prípade exoplanét. Vedci dúfajú, že v budúcnosti pomocou podobných techník zostavia podrobnú mapu exoplanét.
Exoplanéta Beta Pictoris b obieha po dráhe okolo hviezdy Beta Pictoris, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 63 svetelných rokov v južnom súhvezdí Maliar. Planéta bola objavená pred šiestimi rokmi, stala sa jednou z prvých exoplanét, ktorú sa podarilo zobraziť priamo, aj keď sa nachádza veľmi blízko od svojej hviezdy.
Pomocou prístroja CRIRES, ktorý je nainštalovaný na ďalekohľade VLT, tím dánskych a holandských vedcov mohol zistiť, že rýchlosť rotácie na rovníku u exoplanéty Beta Pictoris b dosahuje takmer 100 000 km/h. Na porovnanie : rýchlosť Jupitera – je asi 47 000 km/h, Zeme – len 1 700 km/h. Beta Pictoris b má viac ako 16 krát väčší priemer a 3 000 krát väčšiu hmotnosť ako Zem. Napriek tomu, dĺžka dňa na tejto planéte - je len 8 hodín.
Beta Pictoris b je veľmi mladá planéta, jej vek je približne 20 miliónov rokov. Očakáva sa, že časom sa stane chladnejšou a menšou, to zapríčiní, že bude rotovať ešte rýchlejšie. Na druhej strane, tu môžu zohrať rolu aj iné procesy, ktoré spomalia rotáciu planéty. Ako príklad možno uviesť – rotácia Zeme sa spomaľuje s časom vďaka slapovému pôsobeniu Mesiaca.
Na to, aby mohli rozložiť svetlo hviezdy na rozličné vlnové dĺžky, astronómovia použili presnú techniku – vysokodisperznú spektroskopiu. Princíp Dopplerovho efektu ( alebo Dopplerovho posuvu ) im vďaka použitiu rôznych vlnových dĺžok dovolil určiť, že rôzne časti planéty sa pohybujú rôznou rýchlosťou a rôznym smerom vzhľadom na pozorovateľa. Ak sa dôkladne oddelí vplyv jasnej hviezdy, v systéme ktorej sa nachádza planéta, je možné získať relevantné signály. Znamená to, že v budúcnosti bude možné vytvoriť globálnu mapu planéty, na ktorej budú zakreslené prípadné vrstvy oblačnosti a veľké búrky.
(zdroj:Kosmičeskij dajdžest No. 19 ( 71 ), 2014)