Ilustrácia znázorňuje kanály skúmané radarom na sonde Mars Reconnaissance Orbiter. Marte Vallis pozostáva z viacerých vedľajších kanálov a nižšie položeného hlavného kanála. Vertikálne rozmery boli oproti horizontálnym zvýraznené 100 násobne. Farby zobrazujú výšku vzhľadom k referenčnej výške na Marse. Kredit: NASA/JPL-Caltech/Sapienza University of Rome/Smithsonian Institution/USGS

Sonda Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) zhotovila snímky umožňujúce vedcom zrekonštruovať 3D mapu dávnych tokov vody pod povrchom Marsu.

Obrázky vytvorené sondou v minulosti zachytávajú kanály, ktoré podľa vedcov súvisia s katastrofickou udalosťou počas posledných 500 miliónov rokov. Celkovo je však Mars v spomenutom období považovaný za chladnú a suchú planétu. Tieto kanály sú podstatné pri určovaní rozsahu hydrologickej aktivity v takýchto suchých podmienkach. Takisto pomôžu zistiť, či mali toky vplyv na zmenu klímy.

Objav ukázal, že rozsah erózie, ktorá vytvorila kanály, bol doteraz podceňovaný. Hĺbka kanálov je najmenej 2 krát taká ako sa predpokladalo. Objav zvýraznil dôležitosť radaru na sonde pri pochopení, ako voda tvarovala povrch Marsu.

Kanály sa nachádzajú v oblasti najmladších vulkanických rovín okolo rovníka zvanej Elysium Planitia. Rozsiahla sopečná aktivita počas niekoľkých sto miliónov rokov pokryla väčšinu tejto oblasti a pochovala staršie geologické útvary zahrňujúce takmer celý systém kanálov Marte Vallis dlhý 1000 km.

Morfológia Marte Vallis je podobná omnoho staršiemu systému Chryse basin. Mnoho vedcov navrhuje, že kanály Chryse vytvarovalo prudké a katastrofické uvoľnenie podzemnej vody, no iní si myslia, že podobné útvary dokáže vyformovať aj tečúca láva. Celkovo sa o Marte Vallis vie len veľmi málo.

Radar zmapoval kanály v detailoch postačujúcich k rozpoznaniu dvoch rozdielnych fáz formovania kanálov. V prvej fáze vznikla séria menších rozvetvených kanálov, ktoré sa teraz nachádzajú nad hlavným kanálom, ktorý vznikol v druhej fáze. Menšie kanály od seba oddeľujú zaoblené ostrovy.

Mapovanie takisto poskytlo dostatočné informácie o podzemných tokoch, ktoré vytvorili kanály v časti systéme zlomov Cerberus Fossae. Voda sa mohla hromadiť v podzemnom rezervoári a uvoľnená mohla byť tektonickou alebo vulkanickou aktivitou. 



(zdroj:www.nasa.gov)