Tieto obrázky zobrazujú Betelgeuze pred a počas jeho zmien jasností, ako ho pozoroval ďalekohľad VLT v Čile. Zľava doprava sú snímky zhotovené v januári 2019, decembri 2019, januári 2020 a marci 2020. Hviezda na južnej pologuli akoby tmavla no do apríla 2020 sa vrátil opäť do normálu. (M. Montargès a kol., ESO)

Astronómovia na konci roka 2019 zostali vystrašení, keď Betelgeuze, jedna z najjasnejších hviezd na oblohe, niekoľko mesiacov znižovala svoju jasnosť. Povrávalo sa, že sa hviezda chystá ku kolapsu s následným výbuchom v podobe supernovy. To sa však nestalo. No debata o tom, čo sa vlastne stalo, nabrala na obrátkach. Najnovšie snímky pred a počas zoslabovania jasnosti naznačujú, čo sa stalo: povrch hviezdy sa ochladil a vytvoril tak oblak prachu, ktorý dočasne zahalil svetlo hviezdy.

Je to najpravdepodobnejšia príčina, ktorú vedci vydedukovali z nazbieraných údajov. Použili pritom prístroj SPHERE, ktorý je inštalovaný na VLT Európskeho južného observatória v Čile a slúži na snímanie záberov hviezdy Betelgeuse viac ako rok. Snímka z januára 2019 bola viac menej náhodným záberom niekoľko mesiacov pred tým, než došlo k zoslabovaniu. Preto mohli astronómovia túto snímku porovnať s ďalšími zhotovenými v decembri 2019 a januári a marci 2020.

Pokles jasnosti nebol rovnomerný. Jednalo sa len o južnú pologuľu hviezdy, kde bolo čosi ako tmavá škvrna. Pomocou počítačových simulácii hviezdy, ktoré zahŕňali aj to, ako sa dynamické bubliny plynu neustále menia pod jej povrchom, vedci mohli zistiť najpravdepodobnejšie vysvetlenie toho, čo zoslabenie spôsobilo.

A tak pozorovania rozdelili astronómov na tých, ktorí predpokladali, že oblak prachu zakryl časť hviezdy a spôsobil tak pokles jasnosti a potom na tých, ktorí si mysleli, že šlo o dočasné ochladenie povrchu hviezdy.

Sú ale aj takí, ktorí tvrdia, že obe odpovede môžu byť správne a vysvetľujú to, že koncom roku 2019 sa na južnej pologuli Betelgeuze vytvorila dočasná studená oblasť v dôsledku bežného „chrlenia“ povrchovej plazmy, čo spôsobilo pokles svetla hviezdy. Chladná oblasť potom umožnila plynu, ktorý sa uvoľnil z povrchu hviezdy, aby sa dostatočne ochladil a následne vytvoril častice akéhosi prachu, čo viedlo k spomínanému poklesu. Keď sa následne prach rozptýlil videli sme hviezdu s jej normálnou jasnosťou.

VLT v Čile bol v roku 2020 mimo prevádzky kvôli pandémii COVID-19, preto ide zatiaľ len o hypotézy. Nové pozorovania plánované na leto roku 2021 by mohli tieto hypotézy potvrdiť. Hlavne tú, či tam prach ešte stále je. Pokiaľ ho ale VLT neuvidí, neznamená to však, že tam nebol, bude to znamenať len to že sme sa na ňu zadívali až príliš neskoro.

Pozorovania hviezdy Betelgeuze nám môžu pomôcť rozpoznať podobné udalosti poklesu jasností aj na iných hviezdach. Betelgeuze je najbližšia hviezda svojho typu k Zemi kategorizovaná ako červený nadobor v záverečnej fáze svojho životného cyklu, ktorá skončí ako supernova. Preto sú jej pozorovania veľmi dôležité. Betelgeuze je skutočne v takej fáze, že vedci predpokladajú výbuch, ktorí môže nastať dnes či zajtra alebo v najlepšom ešte v tomto storočí. Iní zas takí optimistickí nie sú.

(zdroj:www.sciencenews.org)