Keď koncom mája 2010 pristál americký raketoplán Atlantis a ukončil tak misiu STS-132, všeobecne sa hovorilo o jeho poslednom návrate z obežnej dráhy Zeme. Zostal však v pohotovostnom režime na Zemi a bol aj s posádkou pripravený na prípadnú záchrannú misiu pri nehode iného stroja. Tento stav výrazne dopomohol k tomu, že NASA nakoniec koncom júna predsa len rozhodla o vyslaní tohto druhého najvyťaženejšieho korábu z flotily raketoplánov do vesmíru. Ak sa nevyskytnú žiadne problémy, štart sa uskutoční v piatok 8. júla 2011 o 17:26 SELČ a bude to zároveň posledný let v rámci programu Space Shuttle vôbec.
Misia s označením STS-135 so skúsenou štvorčlennou posádkou, má v pláne pripojiť sa k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS s predpokladanou dĺžkou pobytu na obežnej dráhe 13 dní. Uzavrie sa tak významná, 30 rokov trvajúca kapitola kozmonautiky, ktorá zjednodušila lety ľudí a materiálu do vesmíru a výraznou mierou prispela k trvalému pobytu človeka na obežnej dráhe našej planéty. Pripomeňme si pri tejto príležitosti stručne toto obdobie.
Začiatky projektu siahajú do roku 1972, kedy prezident Nixon predstavil víziu univerzálnych, viacnásobne použiteľných vesmírnych korábov pod názvom Space Shuttle. Mali zabezpečovať akúsi kyvadlovú dopravu medzi obežnou dráhou a Zemou, v budúcnosti aj medzi Zemou a Mesiacom. Samozrejme veľa z plánovaného sa z tých či iných dôvodov nikdy neuskutočnilo.
Filozofia bola postavená na štartovnej zostave pozostávajúcej z dvoch pomocných štartovacích stupňov na tuhé palivo (Solid Rocket Buster - SRB, po odpojení v atmosfére na padákoch dopadajú do mora, následne sú vylovené a upravené k ďalším štartom), odhadzovacej nádrže (External Tank - ET, po odpojení zhorí v atmosfére) a samotného družicového stupňa (Orbiter). Tých bolo vyrobených 7 exemplárov, z ktorých bolo 6 letuschopných. Na Zemi pristáva už len družicový stupeň kĺzavým letom podobne ako lietadlo. Je to dolnoplošník s rozmermi 37x24 metrov a výškou takmer 17 metrov. Hmotnosť sa pohybuje okolo 90 ton. Celá vzletová zostava má však dĺžku viac ako 56 metrov, a hmotnosť 2050 ton.
Pathfinder (OV-098) - bola prvá vyrobená maketa družicového stupňa určená len pre skúšky pozemných systémov. V súčasnosti je možné ho uvidieť v kompletnej zostave aj s prídavnými stupňami v United States Space & Rocket Center v Alabame.
Enterprise (OV-101) - pôvodný názov bol Constitution, ale verejná mienka motivovaná popularitou seriálu Star Trek presadila jeho premenovanie na Enterprise. Jeho poslaním boli skúšobné lety v atmosfére. Štartoval zo špeciálne upraveného trupu lietadla. Vystavený bude v múzeu Intrepid v New Yorku.
Columbia (OV-102) - prvý z raketoplánov, ktorý letel do vesmíru. Prvý štart sa uskutočnil 12. apríla 1981, na palube boli dvaja skúsený astronauti John W. Young a Robert L. Crippen. Misia STS-1 trvala niečo vyše dvoch dní a za ten čas raketoplán absolvoval 37 obletov Zeme. Dátum štartu je na deň zhodné s dvadsiatym výročím letu prvého človeka do kozmu, čo vzbudilo množstvo otázok. Štart bol však niekoľkokrát odložený a ako aj neskôr priznalo oficiálne stanovisko NASA, išlo len o zhodu okolností. Raketoplán Columbia absolvoval ešte 4808 obletov Zeme v 28 misiách. Osudnou sa mu stal návrat z STS-107 v prvý februárový deň roku 2003. Pri vstupe do atmosféry došlo v dôsledku poškodenia tepelného štítu k deštrukcii družicového stupňa a zahynulo v ňom všetkých 7 astronautov na palube.
Challenger (OV-99) - bol prestavaný z pôvodného modelu STA-099 určeného na lámacie skúšky. Absolvoval 10 štartov s 995-timi obletmi Zeme. 28. januára 1986 krátko po štarte misie STS-51-L explodoval a v jeho útrobách zahynulo všetkých 7 astronautov na palube. Táto katastrofa mala za následok viac ako 2,5 ročné prerušenie štartov.
Discovery (OV-103) - je rekordérom zo všetkých modelov. Absolvoval 39 štartov, pri ktorých obletel 5830 krát našu Zem. Svoju premiéru si odkrútil 30. augusta 1984 a posledný krát pristál po neuveriteľných 27 rokoch - 24. februára 2011 v rámci misie STS-133. Počas misie STS-31 dopravil na obežnú dráhu aj Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Po nevyhnutných úpravách bude umiestnený v Múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone.
Atlantis (OV-104) - júlový posledný štart bude jeho 33. v poradí. Prvý krát zavítal na obežnú dráhu Zeme 3. októbra 1985 v rámci misie STS-51-J. Po návrate na Zem zostane vystavený pre návštevníkov v Kennedyho vesmírnom centre na Myse Canaveral.
Endeavour (OV-105) - bol vyrobený ako náhrada za stratený Challenger. Prvý let absolvoval 7. mája 1992 v rámci misie STS-49. Do 16. mája 2011, kedy naposledy pristál, absolvoval 25 štartov po ktorých 4671 krát obletel našu Zem. Pre výstavné účely ho získalo California Science Center v Los Angeles.
Štarty priťahovali na Floridu desiatky tisíc turistov z celého sveta a zvlášť pôsobivé boli tie nočné. Discovery STS-123 - 11. marca 2008. Zdroj: NASA
Po svojom ukončení bude mať projekt Space Shuttle na konte 135 misií, z ktorých sa bohužiaľ dve skončili tragicky. Štarty prebiehali z Mysu Canaveral na Floride a pristátia, až na jednu výnimku, striedavo tiež tam alebo na základni Edwards v Kalifornii. Tento fakt si vyžiadal aj originálne riešenie prepravy družicových stupňov naprieč Spojenými štátmi. Osvedčilo sa upevnenie na trupe špeciálne upraveného Boeingu-747. Priebeh letov bol riadený z Riadiaceho centra letov (Mission Control Center - MCC) a zároveň hlavného komunikačného strediska nachádzajúceho sa v Johnsonovom kozmickom stredisku v Houstone v štáte Texas.
Už samotná preprava raketoplánu na veľké vzdialenosti na Zemi je fascinujúca. Zdroj: NASA
Počas viac ako 30-ročnej aktívnej činnosti dopravili raketoplány na obežnú dráhu Zeme 355 rôznych ľudí zo 16-ich krajín. Z toho bolo 49 žien. Celkový počet prepravených osôb bol samozrejme z dôvodu opakovania sa nominácii do jednotlivých posádok vyšší. Raketoplány sa osvedčili aj ako výborný nosič materiálu a to nielen pri stavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Na obežnú dráhu dopravili vo svojich nákladových priestoroch množstvo družíc s vedeckým a v niektorých prípadoch, počas misií s utajeným programom, aj vojenským poslaním. Celkovo 10 krát boli pripojené k dosluhujúcej ruskej orbitálnej stanici Mir, 5 krát previedli servisnú opravu HST a posledný let bude 37. pripojením k ISS, ktorú prakticky vybudovali.
Práve pristátie posledného mohykána z radov raketoplánov je naplánované na 20. júla 2011 o 13:06 SELČ. Keď sa kolesá Atlantisu v tento deň zastavia na pristávacej dráhe, spolu s nimi sa zastaví aj dôležitá etapa v oblasti pilotovaných letov do vesmíru. Výsledok technického umu desaťtísícov vedcov, konštruktérov, inžinierov, technikov a robotníkov, ktorý zostane natrvalo zapísaný v histórii dobývania vesmíru ako Space Shuttle.
(zdroj:www.nasa.gov)
Zdroj: NASA
