Galaxia M 31 v Androméde. Foto: Marek Harman

Začiatkom tretej dekády septembra začína astronomická jeseň. Tento rok sa tak stalo 23. septembra 2011 o 11 hodine a 05 minúte SELČ. Na nočnej oblohe nám končiace leto začína spolu s dlhšími a dlhšími nocami odkrývať krásu jesenných súhvezdí.


Neprehliadnuteľnou dominantou medzi nimi bude aj tento rok planéta Jupiter. Počas podstatnej časti jesene ho môžeme pozorovať na pozadí súhvezdia Baran. V jeho blízkosti, ale už v Rybách, je možné nájsť v menšom ďalekohľade planétu Urán. Viac informácií o týchto telesách a aj o pohybe ostatných planét nájdete v časti o aktuálnom dianí na oblohe.

Vráťme sa ale k súhvezdiam. Ich základom je trojica pochádzajúca z azda najznámejšej báje gréckej mytológie - príbehu o Perzeovi a Androméde. Pre jednoduchú orientáciu nám poslúži súhvezdie Pegas (Pegasus), zobrazujúce bájneho okrídleného koňa s jeho hviezdami tvoriacimi pravidelný štvorec. Na tento štvorec je napojená Androméda (Andromeda). Po pozornom zadívaní sa do tohoto súhvezdia by sme mali objaviť slabší hmlistý obláčik. Ak sa nám to podarí, tak práve pozorujeme najvzdialenejší vesmírny objekt viditeľný voľným okom. Je ním naša susedná špirálna galaxia M31. Nachádza sa vo vzdialenosti 2,5 milióna ly od nás, je podobná našej Galaxii, no rozmerovo aj čo do počtu hviezd väčšia. Ako jedna z mála má modrý posun v spektre čo je dôsledok pohybu smerom k nám. O pár miliárd rokov s ňou naša Galaxia aj pravdepodobne splynie. Tretím súhvezdím je Perzeus (Perseus). Je pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil medúzu a vzal si za manželku princeznú Andromédu. Najjasnejšou hviezdou je Algenib (α Per). Najznámejšou hviezdou súhvezdia je však zákrytová premenná Algol (ß Per). Je to premenná hviezda, meniaca jasnosť od 2,3 mag do 3,5 mag v perióde približne 2 dní a 20 hodín. Algol má ešte dvoch sprievodcov a celá sústava je vzdialená 93 ly od Slnka. V Perzeovi, na hraniciach s Kassiopeou nájdeme hlavne u amatérskych astronómov obľúbenú dvojitú hviezdokopu chí a h Perzei.

Z menších súhvezdí tejto oblasti sú to hlavne nevýrazná Jašterica (Lacerta), na ekliptike ležiaci Baran (Aries) a severne od neho Trojuholník (Triangulum). Tu sa nachádza aj ďalšia známa špirálna galaxia M33, alebo Veľká galaxia v Trojuholníku. Je to opäť náš vesmírny sused vzdialený asi 2,6 milióna ly a patrí taktiež do našej Miestnej skupiny galaxií. Pod Andromédou a Pegasom leží rozsiahle zvieratníkové súhvezdie Ryby (Pisces). Súhvezdie nevyniká ani tak jasnosťou hviezd ako faktom, že sa tu nachádza tzv. Jarný bod. Je to priesečník ekliptiky a nebeského rovníka. A prečo nájdeme jarný bod na jesennej oblohe? Pretože Slnko sa v ňom nachádza v čase jarnej rovnodennosti, teda okolo 21. marca. Zaujímavosťou je, že zvykne byť označovaný znakom Barana, čo pochádza ešte z čias pred naším letopočtom, kedy v Baranovi skutočne ležal. Vplyvom precesie zemskej osi sa však po ekliptike posúva a asi za 500 rokov prejde do Vodnára.

Vodnár (Aquarius) susedí teda pozdĺž ekliptiky s Rybami. Je to ďalšie rozsiahle, ale málo výrazné súhvezdie. Podobne ako Veľryba (Cetus), ktorá už z veľkej časti leží na južnej oblohe. Jej najjasnejšou hviezdou je vo väčšine roka Diphda (ß Cet) s jasnosťou 2,25 mag, vzdialená 96 ly. Vo väčšine preto, lebo vo Veľrybe nájdeme aj premennú hviezdu Mira (o Cet). Jej názov v preklade znamená "podivuhodná" a pochádza z dôb jej objavu v roku 1596, keď si ľudia jej výrazné kolísanie jasnosti ešte nevedeli vysvetliť. Je to dlhoperiodická fyzická premenná hviezda , ktorá mení jasnosť od 2,0 mag v maxime do 10,1 mag v minime. Perióda zmien je 331,6 dňa. Počas maxima sa teda stáva najjasnejšou hviezdou súhvezdia a v období okolo minima nám z oblohy zmizne, pretože je voľným okom nepozorovateľná.

Ako ste si určite všimli, jesenná obloha je na jasné hviezdy pomerne skúpa. Najjasnejšiu z nich musíme hladať veľmi nízko nad obzorom v súhvezdí Južná Ryba (Piscis Austrinus). Fomalhaut (α PsA) je horúcou hviezdou s povrchovou teplotou 10.000 K, má zdanlivú jasnosť 1,16 mag a je od nás 22,6 ly vzdialený. V minulosti bol považovaný za jednu zo štyroch tzv. kráľovských hviezd podľa ktorých delili ľudia rok na jednotlivé ročné obdobia.

Pre úplnosť nám zostáva spomenúť ešte dve zo slabučkých, rýdzo južných súhvezdí v okolí Južnej Ryby. Západne ležiaci Mikroskop (Microscopium) a na východ Sochár (Sculptor). Tu nájdeme aj dôvod nízkeho počtu jasnejších hviezd v tejto oblasti. Ak si predstavíme našu Galaxiu ako plochý disk, najväčší počet hviezd je sústredený v blízkosti neho. V Sochárovi sa však nachádza náš južný galaktický pól, týmto smerom sa teda dívame kolmo na rovinu Galaxie a hviezd tu nájdeme nepomerne menej.

Za zmienku stojí ešte obdobie okolo 17. novembra, kedy je pravidelne pozorovateľný zvýšený počet meteorov patriacich do známeho roja Leonidy. Tieto drobné častice vlietajúce do zemskej atmosféry sú pozostatky pochádzajúce z kométy Tempel - Tuttle. Z času na čas sa roj prejaví aj veľmi zvýšenou frekvenciou, pri ktorej už hovoríme o tzv. meteorickom daždi.

Jeseň svojimi predlžujúcimi sa nocami teda pozorovaniu oblohy praje. Pre lepšiu orientáciu na nej si môžete pomôcť aj našou mapkou. Nezabudnime však, že ihneď po zotmení máme stále možnosť vidieť prakticky celú letnú a v druhej polovici noci potom zasa od východu aj časť oblohy zimnej.