Tradičné vysvetlenie, že je k nám obrátený neosvetlenou stranou, je neúplné. Ani strana Mesiaca neosvetlená Slnkom nemusí byť úplne tmavá. Existuje jav zvaný popolavý svit.
Keď sa krátko po nove Mesiac opäť zjaví na oblohe ako tenký kosáčik viditeľný na západe, pri prehlbovaní sa súmraku možno vidieť čosi čudesné. Celý mesačný kotúč. Kosáčik obrátený oblou stranou k miestu, kde pod obzorom zmizlo slnko, je iba jeho najjasnejšou časťou. Vidíme však aj druhú stranu mesačného kotúča ako matný, tienistý obrys.
Tento jav sa nazýva popolavý svit. Ľudia jeho pôvod dlho nevedeli vysvetliť – panovali teórie, že Mesiac je čiastočne priesvitný pre slnečné lúče, alebo že svetlo rozptyľuje jeho hypotetická atmosféra. V skutočnosti tento jav vzniká tak, že slnečné svetlo sa odrazí od Zeme a dopadne na Mesiac, odkiaľ sa odrazí späť k očiam pozorovateľov na Zemi. Zjednodušene povedané, Mesiac je na tej strane „osvetľovaný“ Zemou. Ak by sme stáli na časti Mesiaca ožiarenej popolavým svitom, nevideli by sme síce Slnko, ale videli by sme veľmi jasnú, modrobielu žiariacu Zem v opačnej fáze, ako má Mesiac – čiže pri tenkom kosáčiku by bola takmer úplným kruhom.
Z Mesiaca by sme videli Zem vždy v opačnej fáze, než akú Mesiac aktuálne má. Zdroj: commons.wikimedia.org
Nie je to nič nezvyčajné. Aj Mesiac spôsobuje Zemi, hoci oveľa slabší, popolavý svit. Spomeňte si, ako silno svieti v období okolo splnu. Pod jasným nebom sa dá bez problémov orientovať, predmety vrhajú tiene. Také silné je slnečné svetlo odrazené Mesiacom na Zem. Na základe toho si predstavte, ako veľa svetla musí byť po výmene týchto úloh na Mesiaci. Zem je totiž na jeho oblohe štyrikrát väčšia! Navyše má vďaka bielym oblakom vyššiu odrazivosť. Intenzita popolavého svitu však závidí aj od stupňa znečistenia zemskej atmosféry a tiež od toho, aká veľká časť pevniny je natočená k Mesiacu. Pevnina totiž odráža viac slnečného svetla ako oceány.
Vieme však, že čím bližšie je Mesiac vo svojej fáze k novu, tým je jas jeho Slnkom osvetlenej strany slabší. A funguje to aj opačne: čím je pri pohľade z Mesiaca Zem bližšia k svojmu novu, tým je popolavý svit na ňom slabší. Pozorovatelia na Mesiaci by totiž videli stále menej a menej osvetlenej časti Zeme. Napokon príde zemský nov, kedy Zem na mesačnej oblohe takmer zmizne okrem tenkého polmesiaca svetla lámaného zemskou atmosférou a jej slabého svitu získaného odrazom svetla mesačného splnu. Ako potom sa opäť zjaví kosáčik Zeme a popolavého svitu pribúda.
A kedy je popolavý svit na Mesiaci najvyšší? Keď Zem dosiahne spln. Lenže keď je Zem v splne, Mesiac má opačnú fázu a teda nov! Pozorovateľ v strede privrátenej strany Mesiaca vtedy nevidí Slnko, ale zato vidí našu nádhernú, úplne okrúhlu a najmä veľmi jasnú planétu. Pusté skaly a pohoria na Mesiaci zaplavuje silný modrobiely jas. A tento jas sa od nich odráža a putuje naspäť k Zemi. No prečo ho z nej nevidíme?
Na tejto nádhernej snímke úplného zatmenia Slnka vidíme, že popolavým svitom je v nove ožiarená celá privrátená strana Mesiaca. Zdroj: Michael S Adler, commons.wikimedia.org
Odpoveď je jednoduchá – lebo Mesiac máme na dennej oblohe. Popolavý svit je taký slabý, že aj u kosáčika ho vidíme až za súmraku. Lenže keď sa na Zemi začne stmievať, Mesiac v nove zapadne. A kým je nad obzorom, modrý jas oblohy jas jeho popolavého svitu ľahko prehluší.
Privrátená strana Mesiaca vo fáze novu teda vôbec nie je čierna. Naopak, je ožiarená najsilnejším popolavým svitom, aký jej Zem dokáže dať. Vďaka tomu má aspoň nultú, niekedy dokonca zápornú magnitúdu. No ani to na prekonanie svitu oblohy nestačí. A navyše Mesiac môže byť uhlovo tak blízko Slnka, že jeho jas popolavý svit zdanlivo ešte stlmí.
Popolavý svit Mesiaca vo fáze kosáčika. Zdroj: commons.wikimedia.org
