9. júla 2024 sa množstvo divákov stalo v priamom prenose svedkom štartu novej európskej rakety Ariane 6. Tento dlho očakávaný nástupca Ariane 5 pri svojom premiérovom lete dokonca vyniesol na orbitu malú slovenskú družicu GRBBeta. Ako sa neskôr ukázalo, naša družica mala šťastie. Nie všetky náklady tejto rakety dopadli dobre a napokon, úspešne svoju misiu nedokončil ani posledný raketový stupeň.

Vývoj rakety Ariane 6 spoločnosťou ArianeGroup bol dlhý. Jej finálny koncept ESA zverejnila už 9. júla 2013. Oproti svojej slávnej predchodkyni Ariane 5 má Ariane 6 nižšiu hmotnosť. Vysvetlenie tohto zdanlivo paradoxného opatrenia tkvie v tom, že Ariane 5 bola koncipovaná pre vynášanie dvojice družíc. Ariane 6 by mala vynášať len jednu, väčšiu družicu, a byť zároveň o polovicu lacnejšia, dokonca lacnejšia než vtedy vyvíjaná konkurenčná Falcon Heavy. Úspora hmotnosti oproti Ariane 5 sa dosiahla napríklad aj použitím ľahšej zliatiny pre jej kryogénne nádrže. S jej nasadením sa počítalo v roku 2020.

Financovanie začalo v roku 2014. V roku 2015 sa pridali k vývoju aj pozemné práce vrátane stavby novej odpaľovacej rampy. Česko v roku 2018 vyrobilo pre túto rampu deflektor – zariadenie pre odvod horúcich spalín v priebehu štartu. Podieľalo sa aj na výrobe mobilnej obslužnej veže pre raketu a dielov samotnej rakety. Okrem novej rampy bola pre prevoz dielov z Európy na juhoamerický kozmodróm postavená aj úplne nová nákladná loď Canopée. Tá je dokonca modernou plachetnicou, aby znížila náklady a záťaž na životné prostredie.

Vývoj a podoba rakety sa v prvých fázach razantne menili. Na testovanie technológií pre Ariane 6 sa používala aj Ariane 5. Tá však bola napokon vyradená zo služby celý rok pred nasadením Ariane 6. V roku 2019 sa však zverejnilo, že raketa Ariane 6 nebude môcť cenou za jeden štart konkurovať spoločnosti SpaceX, ktorá má veľkú finančnú aj technologickú podporu od NASA. Ariane 6 však má význam zo strategických aj politických príčin. V roku 2019 sa tak začala výroba prvých 14 kusov tejto rakety. Termín prvého štartu sa začal odsúvať o niekoľko mesiacov, kvôli pandémii koronavírusu napokon skĺzol do roku 2021. V tomto roku prebiehali rozsiahle testy rakety a bol tiež slávnostne otvorený jej vynovený kozmodróm. Začiatkom roku 2022 sa na Kourou previezli diely prvej Ariane 6 a v montážnej hale začalo jej zostavovanie a následne testovanie. Štart sa odložil na začiatok roku 2023. No až 18. júla 2023 raketa podstúpila prvé skúšobné odpočítavanie. 30. novembra oznámil generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher, že Ariane 6 odštartuje medzi 15. a 30. júlom 2024.

24. apríla 2024 bol na novej rampe vztýčený najprv centrálny a horný stupeň rakety. 14. júna sa pripojil aerodynamický kryt s nákladmi. V druhej polovici júna prešla zostava posledným míľnikom pred štartom, testom WDR. Štart sa plánoval na 9. júla 2024. Kvôli drobným technickým problémom bol odložený, ale iba o hodinu.

Ariane 6 odštartovala z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane v čase 21:00. Zostavu tvoril centrálny stupeň, druhý stupeň, oba na kvapalný vodík a kyslík, a po bokoch centrálneho stupňa dva motory na tuhé pohonné hmoty. Existuje aj konfigurácia tejto rakety, v ktorej by mala urýchľovacie motory rovno štyri. Tieto urýchľovacie motory, označované ako P120C, sú najväčšími jednoliatymi raketovými motormi na tuhé pohonné hmoty na svete. Majú výšku vyše 13 metrov a pojmú 142 ton paliva. Používajú ich nielen Ariane 6, ale aj rakety Vega C. Centrálny stupeň je poháňaný motorom Vulcain 2.1, vylepšenou verziou motora z Ariane V. Horný stupeň rakety má zase novinku v podobe motora Vinci, ktorý je schopný viacnásobných zážihov. Výška samotnej rakety je 53 metrov, zvyšok pripadá na rôzne veľký aerodynamický kryt, ktorý môže zvýšiť jej celkovú výšku až na 62 metrov. Pred štartom váži takmer 900 ton.

Pokračovanie nabudúce