Röntgenový vesmírny ďalekohľad XMM-Newton objavil čiernu dieru (čd) s hmotnosťou presahujúcou 500 slnečných hmotností. Nachádza sa na okraji galaxie ESO 243-49. Vzhľadom na to, že v röntgenovej oblasti spektra žiari až 260 milión krát viac ako Slnko, dostala názov HLX-1 (Hyper-Luminous X-ray source 1).
Až doteraz sme do zoznamu čd zaraďovali telesá s hmotnosťami buď 3 až 20 násobku hmotnosti Slnka (MSlnka), alebo až stovák miliónov jeho hmotností. Objav čd s 500 MSlnka poskytol prvý pevný dôkaz existencie čd so strednou hmotnosťou.
Málo hmotné čd vznikajú pri zániku hmotných hviezd, no mechanizmus vzniku obrích čd zatiaľ nepoznáme. Jedna z teórií hovorí, že môžu vznikať spájaním čd so strednou hmotnosťou. Na potvrdenie takejto teórie bolo potrebné tento typ čd najprv objaviť.
Ako ale vznikajú stredne hmotné čd? Najpravdepodobnejšie je, že vznikajú zlučovaním hviezdnych čd. Môže to byť medzičlánok medzi obrími čd nájdenými v quazaroch, alebo centrách galaxií.
Jedným z miest, kde by sa stredne hmotné čd mohli nachádzať, sú guľové hviezdokopy - zoskupenia starých hviezd obsahujúce státisíce členov. V našej Galaxii ich poznáme 135.
Porovnaním variácií vo svetle HLX-1 z 23. a 28. novembra 2004 sa ukázalo, že sa jedná o jeden samostatný objekt a nie skupinu menších slabších zdrojov. Silná radiácia HLX-1 môže byť vysvetlená len vtedy, ak je ním čd s viac ako 500 MSlnka.
(zdroj:astronomynow.com)
umelcova predstava zdroja HLX-1 (modrý objekt na ľavo od stredu galaxie)
