Vesmírny ďalekohľad Kepler odštartoval v roku 2009 na misiu s cieľom hľadať exoplanéty sledovaním ich prechodov popred svojimi hviezdami. Prvá potenciálna planéta, ktorú ďalekohľad zaznamenal, bola pôvodne označená ako omyl chybného merania, no v roku 2019 astronóm Ashley Chontos a kolegovia dokázali, že je to skutočná exoplanéta, ktorá teraz nesie meno Kepler 1658b.

Vedci už aj určili osud tejto exoplanéty. Svojím pohybom okolo svojej materskej hviezdy sa k nej stále približuje až kým sa s ňou nezrazí. Dôjde k tomu približne o 2,5 milióna rokov, kedy bude čeliť ohnivej smrti. Nakoniec to skončí pohltením hviezdou.

Planéta približne s rozmermi Jupitera je horúca a okolo svojej hviezdy obehne raz za tri dni. Pri následných pozorovaniach v rokoch 2019 až 2022 planéta prechádzala pred hviezdou skôr, ako sa očakávalo. Kombinované údaje z Keplera a iných teleskopov teda ukazujú, že sa planéta približuje k hviezde.

Interval medzi prechodmi sa zmenšuje naozaj pomaly, ale skutočne konzistentne, rýchlosťou 131 milisekúnd za rok. To sa nezdá veľa. Ale ak bude tento trend pokračovať, planéte zostávajú len 2 milióny alebo 3 milióny rokov života. Na niečo, čo existuje už 2 až 3 miliardy rokov, je to dosť málo. Paralela k tomu asi pomôže lepšie. Predstavte si človeka, ktorý má sto rokov a do konca mu ostáva už len mesiac.

Štúdium exoplanéty Kepler 1658b pomôže vysvetliť životné cykly podobných planét. Keď sa dozvieme niečo o skutočnej fyzike toho, ako sa obežné dráhy časom zmenšujú, môžeme lepšie pochopiť takéto typy exoplanét.