Pomocou údajov z ďalekohľadov Spitzer a Kepler vedci vytvorili prvú mapu oblačnosti exoplanéty. Planéta typu horúci Jupiter má označenie Kepler-7b.
Planétu obklopujú vysoké mraky na západe a čistá obloha na východe. V minulosti už boli zhotovené teplotné mapy niekoľkých exoplanét, no táto je prvá zobrazujúca štruktúru mrakov.
Po viac ako trojročnom pozorovaní boli vedci schopný vytvoriť mapu s nízkym rozlíšením. Oblasti planéty najviac odrážajúce svetlo materskej hviezdy interpretovali ako mraky.
Ďalekohľad Kepler objavil viac ako 150 exoplanét a Kepler-7b bola jednou z prvých. Porucha na gyroskopoch (zabezpečujú orientáciu v priestore) ďalekohľadu znemožnila ďalšie pozorovania, no astronómovia pokračujú vo vyhodnocovaní dát získaných počas štyroch rokov.
Sledovanie fáz planéty ďalekohľadom Kepler vo viditeľnom svetle viedlo k vzniku hrubej mapy, na ktorej sa nachádzala svetlá škvrna na západnej pologuli planéty. Aby však vedci mohli povedať že táto škvrna je oblačnosť a nie len teplejšia oblasť, boli potrebné aj pozorovania ďalekohľadom Spitzer. Ten meral teplotu planéty, ktorá kolísala medzi 1100 a 1300 K. Tieto teploty sú pomerne nízke pre planétu pohybujúcu sa vo vzdialenosti len 0,06 AU od materskej hviezdy a príliš nízke, aby boli zdrojom svetla pozorovaného Keplerom. Namiesto toho vedci zistili, že svetlo hviezdy sa odráža od vrcholkov oblakov na západnej pologuli planéty.
Kepler-7b odráža omnoho viac svetla ako väčšina veľkých exoplanét, čo súvisí práve s oblakmi. Na rozdiel od Zeme sa zdá, že štruktúra oblakov na tejto planéte sa s časom veľmi nemení, má teda pozoruhodne stabilnú klímu.
Objav je prvým krokom k použitiu podobných metód pri štúdiu atmosfér planét viac podobných Zemi čo do veľkosti a zloženia.
Kepler objavoval planéty metódou tranzitov. Predchádzajúce pozorovania Kepler-7b ukázali, že je jednou z najnafúknutejšich známych planét.
Na http://eyes.nasa.gov/exoplanets si môžete stiahnuť program zobrazujúci 3D mapu viac ako 900 doteraz objavených exoplanét.
(zdroj:www.spitzer.caltech.edu)