11. júl 2022 sa zapísal do histórie astronómie i kozmonautiky, hoci v ňom neprebehol žiadny štart prelomovej kozmickej misie či pristátie na novom telese. V tento deň však NASA a ESA zverejnili prvú snímku z Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST), ktorá nie je testovacia ani kalibračná. Stalo sa tak približne pol roka od štartu tohto veľkolepého kozmického observatória. To konečne vstúpilo do fáze vedeckej prevádzky. 12. júla prišiel rad na ďalšie snímky. Agentúry po prvý raz predstavili farebné zábery z teleskopu a tiež spektroskopické údaje. Ciele boli zvolené tak, aby zdôraznili vedecké okruhy, ktoré túto misiu inšpirovali.

Prvá snímka z JWST odhaľuje tzv. hlboké pole, to znamená pohľad na najvzdialenejšie galaxie vesmíru na hraniciach možností techniky. Priekopníkom v robení záberov hlbokých polí bol Hubblov vesmírny ďalekohľad. Urobil aj snímku kopy galaxií SMACS J0723.3-7327 v súhvezdí Lietajúca ryba, ktorá je vyobrazená na prvom vedeckom zábere z JWST. Webbova snímka je však už na prvý pohľad kvalitnejšia a hlbšia, zobrazuje viac detailov. V centre fotografie je kopa galaxií vo vzdialenosti 4,24 miliardy svetelných rokov. Tá svojou gravitáciou vytvára gravitačnú šošovku, vďaka ktorej vidíme zdeformované obrazy oveľa vzdialenejších galaxií ďaleko za touto kopu. Nasnímané pole má veľkosť iba 2,4 oblúkovej minúty. Bill Nelson, šéf NASA, prirovnal takýto rozmer k zrnku piesku, ktoré držíme pred sebou v natiahnutej ruke.

Nasledujúceho dňa, tak, ako bolo avizované, pribudli ďalšie štyri fascinujúce zábery. Na prvom z nich je spektrum exoplanéty WASP-96b v súhvezdí Fénix. Ide o vzdialenú exoplanétu typu horúci Jupiter, čiže planétu s hmotnostnými a veľkostnými parametrami Jupitera, avšak obiehajúcu veľmi blízko k materskej hviezde. V prípade tejto planéty je to len 0,0453 au (vzdialenosti Zem-Slnko), preto „rok“ na tejto planéte trvá iba 3,5 dňa. A hoci je materská hviezda trochu chladnejšia ako Slnko, pri takejto blízkosti k materskej hviezde dosahuje teplota na planéte až 1 285 K. Webbov ďalekohľad objavil v atmosfére tohto telesa prítomnosť množstva molekúl vody. Výsledky naznačujú, že napriek predchádzajúcim očakávaniam na planéte môže existovať aj oblačnosť.

Ďalšia snímka zobrazuje v doteraz nevidených detailoch NGC 3132 alias Osmičkovú hmlovinu. Leží na hranici súhvezdí Plachty a Výveva. Táto planetárna hmlovina má komplex slučiek, ktoré možno odhaliť len veľkým ďalekohľadom alebo na snímke s dlhou expozíciou. V strede pozorujeme dve hviezdy. Tá jasnejšia z nich je ešte na hlavnej postupnosti. Hmlovinu vytvorila druhá, menej jasná hviezda. Tá bola na optických snímkach zahalená oblakmi prachu, cez ktoré však dokázal nahliadnuť práve infračervený JWST. Vzdialenosť Osmičkovej hmloviny od Zeme sa uvádza v rozsahu 2 000 až 3 460 ly.

Na štvrtej fotografii sú opäť galaxie, ale bližšie ako tie na premiérovej snímke ďalekohľadu. Ide o medzi pozorovateľmi dobre známe zoskupenie Stephanov kvintet v súhvezdí Pegas. Ako jediné z týchto objektov je pozorovateľné aj z územia Slovenska a to dokonca menšími ďalekohľadmi. Tvoria ho galaxie NGC 7317, NGC 7318A, NGC 7318B, NGC 7319 a NGC 7320. Navzájom sa gravitačne ovplyvňujú, preto ich radíme medzi pekuliárne galaxie. Podľa novších výskumov NGC 7320 k Stephanovmu kvintetu fyzicky nepatrí. Webbov ďalekohľad zvýraznil v spájajúcich sa galaxiách hviezdne pôrodnice, zhluky miliónov mladých hviezd, obrovské gravitačne vytrhnuté štruktúry aj gigantické nárazové vlny. V neinteragujúcej galaxii NGC 7320, ktorá je k nám bližšie ako zvyšná štvorica, Webb rozlíšil jednotlivé hviezdy. A napokon, na pozadí Stephanovho kvintetu sú tisíce vzdialených galaxií pozadia, čím ako „vedľajší efekt“ vznikol v podstate ďalší záber hlbokého poľa.

Posledný zo skupiny nových záberov ukazuje dobre známu a vizuálne veľmi atraktívnu hmlovinu Eta Carinae v súhvezdí Kýl. Je to jedna z najväčších a najjasnejších hmlovín na oblohe. Má priemer viac ako 200 svetelných rokov a ak k nej pridáme aj vonkajšie vlákna, dosahuje veľkosť približne 300 až 450 svetelných rokov, čím ide o jednu z najväčších hviezdotvorných oblastí v našej Galaxii. Zároveň je aj jedným z najmladších objektov svojho druhu v Galaxii. Má zložitú štruktúru a hmotnosťou sa rovná 100 Slnkám. Táto hmlovina patrí k rozsiahlemu komplexu svietiacich a tmavých hmlovín v južnej Mliečnej ceste. Pre astronómov je laboratóriom, v ktorom sledujú jednak búrlivý zrod a jednak rané štádiá nových hviezd. Webbov ďalekohľad zobrazil len malý výsek z tejto hmloviny, oblasť prezývanú Vesmírny útes. Ide o ostré rozhranie medzi tmavými molekulárnymi mračnami a horúcejšou, redšou oblasťou, ktoré vytvorilo ultrafialové žiarenie mladých hviezd tzv. fotónovou eróziou.

Nad tým, aké by mali byť prvé ciele ďalekohľadu, diskutovali experti už viac ako päť rokov. Sú však len malou ochutnávkou možností tohto teleskopu, od ktorého sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch prinesie veľa podobných aj zaujímavejších výsledkov a do značnej miery zlepší a zmení náš pohľad na vesmír.