Prvenstvá Tianwen-1

  • Jana Plauchová | 21 Júl 2021
    Kozmonautika
Čínsky rover Ču-žung (angl. Zhurong), súčasť misie Tchien-wen-1, spolu s pristávacou plošinou vyfotografovaný na Marse statickou kamerou na jeho povrchu. Zdroj: commons.wikimedia.org
V máji tohto roka vstúpil na povrch Marsu už šiesty rover v histórii tejto planéty. To neznie ako prvenstvo, prvenstvom však je, že ide o rover Čínskej ľudovej republiky. Čína sa tak stala po USA druhou krajinou sveta, ktorá priniesla pohyblivé vozidlo na cudziu planétu. Dokonca ju možno nazvať druhou krajinou sveta, ktorá úspešne priniesla vôbec nejakú sondu na cudziu planétu, pretože 14,5-sekundové vysielanie sovietskeho pristávacieho modulu Mars 3 sa spravidla za úspech nepovažuje.

V mnohých aspektoch však táto misia nie je druhou, ale prvou. Napríklad už vo svojom koncepte: Skladá sa z troch častí: z orbitálnej (orbitera), pristávacej (landera) a pohyblivej (rovera), čo sa pri misiách k inej planéte doteraz neuskutočnilo. Doteraz existovali kombinácie orbiter s landerom či lander s roverom, ale nie všetko naraz. Vzhľadom na to, že išlo o prvú čínsku misiu k Marsu, to vyzeralo na veľmi ambiciózny projekt. Čína však už má za sebou bohaté skúsenosti a úspechy s vlastnými sondami a roverom na povrchu Mesiaca.

Hmotnosť zostavy bola pri štarte asi päť ton, čím ide o najťažšie teleso, aké kedy Čína vyslala mimo obežnej dráhy Zeme. Misia odštartovala 23. júla 2020 v čase 6:41 SELČ z kozmodrómu Wen-čchang. Jej nosná raketa, Dlhý pochod 5, pri tejto príležitosti prvýkrát prekročila druhú kozmickú rýchlosť.

Približne v polovici trasy k Marsu Tianwen-1 odhodila kameru s dvoma širokouhlými objektívmi, ktorá následne sondu vyfotila. Aj v tomto prípade išlo o prvenstvo. Sonda zase snímala vzďaľujúcu sa kameru.

10. februára 2021 bola zostava navedená na obežnú dráhu okolo Marsu, o čom sme informovali v inom článku. Odtiaľ podrobne skúmala budúce miesto pristátia. 24. apríla 2021 bolo oznámené, že rover dostal pomenovanie Ču-žung (Zhurong), čo je čínsky boh ohňa. Meno bolo vybrané z 1,4 miliónov návrhov, ktoré sa v druhom kole okresali na vyše 200 000 a v treťom na desať finalistov.

15. mája 2021 sa od sondy oddelil zostupový modul, ktorý obsahoval pristávaciu plošinu a rover. Ten vstúpil do atmosféry rýchlosťou vyše 4,5 km/s. Zostupový modul chránil tepelný štít. Po prvotnom spomalení trením v atmosfére sa v určenej výške vysunul padák. Následne sonda odhodila spodnú časť puzdra s už nepotrebným tepelným štítom. Pristávací modul roztvoril svoje nohy a v záverečnej fáze ho dobrzdil vlastný raketový motor. Za pomoci optických kamier sa zostava pri pristávaní vyhla prekážkam. Motor vyhĺbil na povrchu Marsu kráter. 15. mája 2021 v čase v 01:18 SELČ lander úspešne pristál. Pre prípad, že by sa pristátie nevydarilo, mal pristávací modul obdobu čiernej skrinky používanej v lietadlách. Toto zariadenie zaznamenávalo údaje z preletu atmosférou a malo vydržať aj zrútenie sa stroja na povrch.

Ako miesto pristátia bola zvolená južná časť Utopia Planitia so súradnicami 109° 54′ v. d. a 25° 6′ s. š. Jedným z dôvodov výberu tohto miesta je možný ľad niekoľko metrov pod povrchom.

Pristávacia plošina rozvinula rampu, po ktorej mal zísť rover. Systémy roveru boli po pristátí v poriadku. Po starostlivých kontrolách zišiel Ču-žung 22. mája na povrch planéty. Čína prekvapila verejnosť snímkami roveru s pristávacou plošinou, ktoré zhotovila bezdrôtová kamera odhodená od sondy. Nasnímala aj pohyb vozidielka. Opäť ide o prvenstvo a unikát – iné obrázky sond a roverov na povrchu Marsu z diaľky sú iba umeleckými predstavami či fotomontážami.

Kým orbitálna časť sondy menila svoju obežnú dráhu, na prenos rozsiahlejších informácií poslúžili európske sondy na orbite Marsu Mars Express a Trace Gas Orbiter. Rover má fungovať najmenej 90 marťanských dní (solov). K začiatku júla 2021 prekonal na povrchu Marsu 236 metrov.

Galéria obrázkov k článku

Topografická mapa Marsu s miestami doterajších pristátí misií. Zdroj: commons.wikimedia.org
Štart misie Tchien-wen-1. Zdroj: commons.wikimedia.org