Mesiac Io na pozadí búrlivej atmosféry Jupitera. Io obieha zo všetkých štyroch Galileových mesiacov najbližšie k Jupiteru. Silným infračerveným žiarením vychádzajúcim zo vznikajúceho Jupitera si vysvetľujeme fakt, že kôra tohto mesiaca na rozdiel od vzdialenejších mesiacov nie je zložená z ľadu. Kredit: NASA/JPL/University of Arizona

Záver trojdielneho článku o mesiacoch hovorí o ich vzniku, pomenovaniach a rekordoch medzi nimi.

Mesiace sa od seba dosť líšia, a preto je zrejmé, že majú aj rôzny pôvod. Aj mesiace jednej planéty môžu byť rozličného pôvodu. Teórie o ich vzniku však majú málo dôkazov, pretože polohy týchto telies je možné vypočítať nanajvýš 100 miliónov rokov do minulosti, čo je len zlomok veku slnečnej sústavy. U veľkých mesiacov joviálnych planét sa predpokladá, že sa sformovali z protoplanetárneho disku podobným procesom ako planéty. Zárodky veľkých planét boli pravdepodobne obklopené samostatnými hmlovinami v tvare disku. Z neho sa naberaním hmoty a zmršťovaním utvorili mesiace. Tento scenár podporuje chemické zloženie mesiacov. Jupiter sa počas svojho formovania na krátku dobu zahrial až na 4 000 °C, čo spôsobilo odparenie vody vo vnútorných častiach jeho zárodočného disku. Preto najbližšie mesiace Jupitera vodu neobsahujú a sú zložené len z látok, ktoré sa ťažko vyparujú. U ostatných troch veľkých planét – Saturna, Uránu a Neptúna – však teplota ich diskov nedosahovala také vysoké hodnoty, preto sú aj ich najbližšie obiehajúce družice zložené čiastočne z ľadu.

Niektoré mesiace môžu byť zachytené asteroidy alebo kométy, ktoré vznikli veľmi ďaleko od planéty. Na obežnú dráhu ich planéta svojou gravitáciou pripútala až po ukončení formovania slnečnej sústavy. Tomu zodpovedá sklon a výstrednosť ich dráh. Príkladom pravdepodobne zachyteného mesiaca je Neptúnov Triton obiehajúci planétu v protismere jej rotácie. Je tiež možné, že niektoré malé mesiace sú zvyšky pôvodne väčších telies, ktoré sa zrazili a roztrieštili. Osobitným spôsobom zrejme vznikol Mesiac Zeme. Podľa jednej teórie je Mesiac dôsledkom zrážky Zeme s obrovským telesom. Kolízia vymrštila z oboch telies do kozmu množstvo roztavených hornín. Tie utvorili okolo Zeme prstenec horúceho materiálu, z ktorého sa sformoval Mesiac.



Saturnov mesiac Epimetheus, ktorý pravdepodobne vznikol rozpadom väčšieho telesa. Kredit: NASA

Pomenovania mesiacov majú väčšinou vzťah k planéte, ktorú obiehajú. Napríklad mesiace Jupitera, okrem Ganymeda a Amalthey, sa nazývajú podľa mileniek boha Dia, v rímskej mytológii Jupitera. Mesiace Saturna majú zase mená rôznych titanov a titaniek, keďže aj boh Kronos, v rímskej mytológii Saturn, bol jedným z titanov. Mesiace Neptúna sa zase volajú podľa rôznych morských božstiev, pretože Neptún bol boh mora. Mesiace Marsu dostali mená podľa dvoch synov boha Marsa: Foba a Deima. Najväčší mesiac Pluta, Cháron, je pomenovaný po prievozníkovi cez rieku Styx. Tá bola vstupom do podsvetia, ktorému vládol boh Hádes – Pluto. Výnimku v názvosloví tvoria len mesiace planéty Urán, ktoré sa nevolajú podľa postáv rímskej mytológie, ale podľa postáv z hier Williama Shakespeara.



Marsov väčší mesiac Phobos je najbližšie obiehajúcim mesiacom k materskej planéte. Kredit: NASA/JPL-Caltech/University of Arizona

Aké rekordy panujú medzi mesiacmi? Najväčší mesiac Slnečnej sústavy je už zmienený Ganymedes. Najväčší mesiac s nepravidelným tvarom zase Proteus planéty Neptún. Najvzdialenejší objavený mesiac od Slnka je Dysnomia obiehajúca trpasličiu planétu Eris. Mesiac s najväčšou známou hustotou je Adrastea planéty Jupiter. Mesiac obiehajúci najbližšie k svojej planéte je Fobos planéty Mars. Najväčšie albedo má zase Enceladus planéty Saturn. Planéta s najväčším počtom zatiaľ objavených mesiacov je Jupiter so 67 obežnicami. Najväčší počet mesiacov u neplanetárneho telesa (5) bol nájdený pri Plute. Pluto má zároveň aj jediný mesiac so stacionárnou rotáciou – Cháron. Najjasnejší mesiac na pozemskej oblohe okrem Mesiaca je Jupiterov Ganymedes. Prvým a zatiaľ jediným mesiacom okrem Mesiaca, na ktorom pristála kozmická sonda, sa stal Titan. Mesiac Triton má zase zo všetkých mesiacov najkruhovejšiu dráhu – o to zvláštnejšia je skutočnosť, že táto dráha je retrográdna.



Saturnov mesiac Enceladus, najsvetlejší zo všetkých známych mesiacov. Kredit: NASA/JPL/Space Science Institute

Kosáčik Neptúna a jeho najväčšieho mesiaca Triton, ktorý urobila sonda Voyager 2, keď sa už od planéty vzďaľovala. Kredit: NASA