autor: Jon Lomberg

Tím vedcov pod vedením astronómov z Univerzity v Toronte zaznamenal výrazné zmeny jasnosti blízkeho hnedého trpaslíka (vzdialenosť 40 ly) poukazujúce na prítomnosť obrovskej búrky. Keďže hnedé trpaslíky a obrie plynné planéty majú podobné atmosféry, vedci veria, že tento objav pomôže lepšie pochopiť počasie zúriace na povrchu vzdialených svetov.

Veľká prehliadka blízkych hnedých trpaslíkov bola urobená pomocou infračervenej kamery na 2,5-metrovom ďalekohľade na Las Campanas Observatory v Čile. Opakované pozorovania hnedého trpaslíka 2MASS 2139 počas niekoľkých hodín odhalili najväčšie zmeny v jasnosti, aké boli doteraz na chladnom hnedom trpaslíkovi pozorované.

Jasnosť 2MASS 2139 sa mení o 30% počas 8 hodín. Najlepším vysvetlením pre tento úkaz je striedanie sa jasných a tmavých oblastí v atmosfére zapríčinené rotáciou telesa.

Povrchová teplota hnedých trpaslíkov klesá s vekom. 2MASS 2139 má spektrálny typ T1,5, čo ho približuje k teplejším objektom triedy L. Oproti nim sa u objektov triedy T predpokladá, že majú bezoblačné atmosféry, lebo prachové zrnká sa nachádzajú pod viditeľnou vrstvou atmosféry. 2MASS 2139 je pravdepodobne prechodovým typom, ktorého atmosféra je čiastočne pokrytá mrakmi.

Podľa teoretických modelov sa mraky skladajú zo skondenzovaných kremičitanov a kovov. Z týždenných a mesačných variácií v jasnosti hnedých trpaslíkov vyplýva, že tvar oblakov sa mení s časom. Ak by celá zmena jasnosti prináležala jedinému útvaru v atmosfére, musel by pokrývať 15 až 35% viditeľnej pologule. Bol by teda o niečo väčší ako Jupiterova Veľká červená škvrna. Tvar a povaha oblakov sa však dá len odhadovať. K variáciám jasnosti prispievajú menšie búrkové víry a iné útvary ako aj oblasti bez mrakov.

Zo sledovania rýchlosti zmien v jasnosti by sa v budúcnosti mohla dať určiť rýchlosť vetra v atmosférach hnedých trpaslíkov, čo by pomohlo lepšie porozumieť mechanizmom vzniku vetra a teda aj počasia na týchto “nedonosených“ hviezdach.



(zdroj:www.astronomynow.com)